Oceľová čepeľ zapustená do držadlovej časti zvanej črienky. Pekné puzdro a prastará láska. Áno, hovoríme o nožoch. Dnes už úplne bežná vec, ktorá sa objavuje u čím ďalej tým viac ľudí. Predtým sa jednalo o zbraň alebo pomôcku k životu. S takou sa väčšinou krájalo, kosilo a pracovalo. Prvé formy nožov vznikali už v dobe kamennej. Vtedajším materiálom boli pazúriky. Táto forma kremeňa bola vďaka svojej štruktúre najvyhľadávanejším artiklom k tvorbe zbraní. Ľahko sa opracovávala a vytvárala ostré hrany, ktoré sa skvele hodili pre hroty kopije, šípov alebo čepele nožov. Ďalším materiálom bola v čase medenej meď, podobne ako v dobe železnej - železo.

Od pazúrika k oceli

Materiálov, z ktorých sa tvorili nože, bolo veľa. Ľudia skúšali a skúšali, kým konečne nenašli ten správny materiál. Dnes sú to zliatiny ocele, veľmi pevné, tvrdé s vysokou odolnosťou proti korózii. Ale akú oceľ pre môj nôž? Veľmi zaujímavá otázka. Bohužiaľ pre ňu neexistuje jednoduchá odpoveď, ale zložitejšia teória. Ocele by sa dali deliť na zlé, kam zaraďujeme všetko, čo je ponúkané na tržniciach a podobných miestach. Tie lepšie, teda dobré ocele, sú ocele typu AUS-8, AUS-6alebo napríklad zliatina 9Cr19MoV. Od takých ocelí sa dá čakať dobré držanie ostria, veľká pevnosť a korózii-odolnosť. Ak hľadáte špičku vo svojej kategórii, sú ňou ocele typu D2, A2 a ďalšie. Jedná sa o nožiarske ocele, sú teda vyhľadávané profesionálnymi nožiarmi pre svoje kúsky. Nôž z takejto ocele máme na celý život. Ako teda spoznáme dobrú oceľ? Väčšinou dosť ťažko, budeme si musieť zistiť informácie sami. Jedinou pomôckou je občas udávaná tvrdosť typu HRC. Al hľadáme dobrý nôž, nemala by táto tvrdosť byť menšia než 56. Samozrejme sa všetko točí aj okolo typu noža.

Nie je nôž ako nôž

Svätá pravda. To snáď vie aj malé dieťa, že sa nože dajú deliť na zatváracie, s pevnou čepeľou, multifunkčné a tak podobne. Môžeme teda používať každý na všetko? Áno, môžeme. Ale nečakajme, že dlho vydrží. Podobne, ako tomu je napríklad pri topánkach, sú aj nože s presným určením pre ich používanie. Pre príklad si predstavme, že by sme vzali zatvárací nôž a začali s nim robiť ťažkú prácu. Kosiť vetvy, niečo orezávať, skrutkovať skrutky a tak ďalej. Po chvíľke by sme mali tupý nôž bez špičky, možno aj zlomený alebo s poškodeným otváracím čapom. Zatváracie nože sú skôr nože záložné. Perfektne sa hodí do vrecka, kde môžu nenápadne čakať. Na druhú stranu nože s pevnou čepeľou majú predpoklady pre ťažšiu prácu. Obzvlášť potom, keď sa jedná o tzv. Heavy Duty Knife. Takéto nože sú stvorené pre prácu. Vo vrecku môže okrem zatváracieho noža čakať aj nejaká jeho multifunkčná alternatíva doplnená o skrutkovače alebo pílku. A nie je to jedno? Teoreticky je, len musíme počítať s tým, že budeme nože kupovať častejšie, než by sme chceli.

Dobrý úchop noža? Polovica víťazstva!

Môžeme mať ten najlepší nôž, čo drží ostrie a rovnako s ním nemusíme byť spokojní. Hneď pred vzhľadom hrá úlohu aj ergonometria a materiál črienok. To, ako je nôž tvarovaný pre našu ruku, spolu udáva pohodlie, s akým sa bude s nožom pracovať. Podobne, ako tomu je u ocelí, majú aj črienky svoje materiály. vďaka dnešnej multi-materiálovej dobe sa hojne používajú uhlíkové vlákna. Tie sú pre prácu ideálne. Vyzerajú elegantne, sú pevné a dlho vydrží. Na druhú stranu nebude nič pôsobiť tak elegantne ako drevo, ktoré vyzerá úplne skvele v kombinácii s kovom. Možností je veľa. Výber je len na nás. Neuponáhľajme ho, nech sme s nožom spokojní aj za päť rokov.