1 500 000, čo je to za číslo? Jedná sa o letopočet. Áno, už pred jedným a pol miliónmi rokov používal predchodca moderného človeka oheň. Priame dôkazy obmedzujú túto hranicu na státisíce rokov, ale aj tak je to slušná doba. K čomu ho používali? Predovšetkým sa pomocou neho zahrievali. Presvecovali temné zákutia a bránili sa pred zverou. V poľnohospodárstve sa už desiati tisíce rokov používa k tak zvanému žďáreniu (vypaľovaniu kvôli získavaniu plodnej pôdy). Rovnako tak, ako pred všetkými tými rokmi, aj dnes potrebujeme oheň takmer denne. Existujú situácie, kedy na ňom bude záležať náš život, keď sa na neho budeme spoliehať. K tomu ho musíme vedieť aj rozrobiť. Dokážeme to? Pomocou polien a kremeňa asi veľmi nie. Sú však pomôcky, ktoré nám pomôžu k tomuto životadárnému elementu.

Hreje, bráni a varí

Pomocou ohňa sa v prírode budeme brániť od divokej zveri, budeme sa hriať v studených nociach a prevažovať jedlo a vodu kvôli doplňovaniu tekutín a potravy. Poznáme snáď dôležitejšie dôvody, prečo byť pripravený a vedieť ho rozobrať? Môžeme so sebou nosiť zapaľovač, ktorý môže dôjsť, alebo zápalky, ktoré zvlhnú. Čo sa javí ako správna voľba, je kresadloalebo podpaľovač. Aj tieto veci však musíme vedieť použiť, inak bude tvorba ohňa neproduktívna.

Škrt a nič

Veľmi rozšírenou možnosťou zapaľovania ohňa sú zápalky. Sirka ako taká obsahuje zápalnú zmes a drevo, ktoré dobre horí. Škrtnutím o protikus sa vznieti a my získame oheň. Tak to funguje za ideálnych podmienok doma pri krbe alebo pri sporáku. Vonku vo vlhku a za vetra nám to pôjde veľmi z tuha. Našťastie existujú zápalky, ktoré sú schopné odolať aj vlhkosti alebo silnejšiemu vetru. Také zápalky majú dlhšiu zápalnú plochu. Táto plocha je schopná vznietiť sa aj za vlhka alebo silnejšieho vetra. Horí rýchlejšie než klasická sirka, zato vydáva väčší žiar a lepšie zapáli to, čo potrebujeme. Rovnaký princíp ponúkajú aj zapaľovače. Tie ale tiež môžu zvlhnúť alebo v nich môže dôjsť náplň. Plynové zapaľovače navyše nie sú práve kamaráti s vetrom. Za týchto okolností sa volí buď benzínovéalebo žiarové zapaľovače. V čom sú lepší? Dobrá otázka.

Najstarší a najspoľahlivejší

Hneď po zakladaniu ohňa konárikmi tu bolo kresnutie kameňov o seba, čo vydá iskru, ktorá zapáli suchý zapaľovač. Ťažko budeme vonku zháňať nejaké kamene a moriť sa s ich kresaním, keď môžeme mať moderné kresadlo. Kresadlá sú vyrobené predovšetkým z feroceriaalebo zliatin horčíka. Pomocou protikusu v podobe oceľového škrtadla, kresneme o túto tyčinku. Výsledkom je sprcha iskier o teplote až 2000^°C, ktoré zasypú zapaľovač, čím spôsobí jeho zapálenie. Taký je princíp. V reáli sa jedná o nenápadnú tyčinku s povrázkom, na ktorej je zavesené kresadielko. Ani by nás nenapadlo, že práve taká vecička odvráti katastrofu. Kresadlá môžeme rozdeliť na dve skupiny. Každá funguje trochu inak.

Podpaľovanie a zvyšok

Okrem křesadel, zápaliek a zapaľovačov, z ktorých je tu naozaj na výber, nájdeme v kategórii aj iné veci. Napríklad podpaľovače, s ktorými je zapaľovanie ohňa naozajstná pohoda. Nemusíme mať ani tak suchý zapaľovač, keď máme trochu pevný lieh, ten ho za nás vysuší. Rovnako tak sa vrátime ku koreňom a môžeme si zaobstarať starý typ podpaľovača v podobe špeciálnej borovice, ktorá rastie len v strednej Amerike. Možností je veľa, záleží na nás, čo si vyberieme.