Kúpite novú pištoľ a počas niekoľkých minút zistíte, že existujú stovky doplnkov, pružín, kompenzátorov, spúští alebo povrchových úprav. Ktoré z nich majú skutočný prínos a ktoré slúžia hlavne pre efekt? Pozrieme sa na najčastejšie úpravy zbraní, ich výhody, riziká aj situácie, kedy je lepšie ponechať zbraň v pôvodnom stave.
Zaobstaranie zbrane predstavuje nemalú finančnú investíciu. Cena bežnej služobnej pištole s polymérovým rámom v základnom prevedení (HS Produkt, Glock, CZ P-10) sa dnes pohybuje okolo 20 000 Kč. U pištolí s kovovým rámom býva približne o 20–25 % vyššia, zatiaľ čo samonabíjacie pušky začínajú zhruba na 25 000 Kč a môžu stáť aj viac než 100 000 Kč.
Zatiaľ však hovoríme o zbraniach v továrenskom prevedení. Niektorí majitelia ich považujú za hotový výrobok a nemajú potrebu na nich čokoľvek meniť. Iní si ich naopak chcú prispôsobiť vlastným potrebám, zlepšiť ich ovládanie alebo im dodať osobitý vzhľad.

Kolimátor, zbraňové svetlo alebo zväčšená pätka zásobníka patria medzi najčastejšie úpravy moderných pištolí. Foto: Rigad
Práve tu prichádza na rad tuning zbraní. Ten sa môže prejaviť len výmenou mušky a hľadí, výmenou vratnej, bicej alebo zápalníkovej pružiny, ale môže tiež končiť úplnou prestavbou, po ktorej výsledný vzhľad zbrane nebude pôvodné sériové prevedenie ani pripomínať.
Pre väčšiu prehľadnosť rozdelíme úpravy zbraní do dvoch základných skupín:
V skutočnosti však hranica medzi oboma skupinami nie je vždy jednoznačná. Niekedy úpravy menia vzhľad aj funkciu zbrane zároveň, preto sa k ich prínosom aj možným nevýhodám v ďalšom texte ešte vrátime.
Niektorí majitelia chcú zbraň farebne zladiť so zvyškom výbavy alebo jej dodať osobitý vzhľad. Jednou z najznámejších možností je Cerakote, ktorý ale určite nepatrí medzi najlacnejšie úpravy.
Veľmi zjednodušene ide o nanesenie keramického povlaku v polymérnom spojive na vyčistený, odmastený a upravený povrch. Následne dochádza k jeho vytvrdzovaniu pri určitej teplote, ktorej výška závisí od materiálu, na ktorý je nanášaný. Existujú však aj varianty bez tepelného vytvrdzovania.
Táto úprava by mala byť oveľa odolnejšia než použitie klasických postupov povrchovej úpravy, ako je černenie, lakovanie a podobne. Ako každá „farba“ však aj Cerakote časom ponesie stopy opotrebenia – obzvlášť na hranách sa môže vyleštiť a na exponovaných plochách sa môžu objaviť škrabance. To neznamená, že by nešlo o kvalitnú povrchovú úpravu. Znamená to iba, že nič nie je večné.
Pozornosť je potrebné venovať aj aplikácii Cerakote na funkčných plochách. Napriek tomu, že podľa výrobcu ide o vrstvu silnú iba 0,025 až 0,05 mm, môže narušiť výrobné tolerancie. Typicky ide o zámkové plochy záveru, ozuby, vodiace drážky alebo vnútorný priestor puzdra záveru, v ktorom sa pohybuje záverová sústava. Práve tu môže dodatočná vrstva zvýšiť trenie a ovplyvniť správnu funkciu zbrane. Ak sa pre Cerakote rozhodnete, zverte jeho aplikáciu odborníkovi, ktorý má s touto technológiou preukázateľné skúsenosti.
Krylon je jedným z typov farieb používaných najmä na matné maskovacie nástreky vojenských zbraní a vybavenia, prípadne tiež v airsofte. Jeho výhodou je dobrá priľnavosť bez nutnosti výraznejšej predchádzajúcej úpravy povrchu a rýchle schnutie. Na dotyk je suchý približne po 15 minútach, úplného vytvrdnutia však dosahuje až približne po siedmich dňoch.
Na jednoduchú aplikáciu ponúka Krylon prekvapivo dobrú odolnosť a súčasne ide o cenovo dostupnú úpravu. Aj pri domácich nástrekoch však platí, že farba nepatrí na funkčné mechanizmy ani do vnútorných častí zbrane. Vyplatí sa tiež vyhnúť lacným napodobeninám, ktoré nemusia dosahovať rovnaké vlastnosti.
O stipplingu hovoríme vtedy, keď dochádza k cieľovému tepelnému narušeniu povrchu polymérovej súčasti zbrane, najčastejšie rámu pištole. Na to možno použiť klasickú spájkovačku, spájkovacie pero alebo laser.
Pôvodným cieľom tejto úpravy bolo zvýšiť drsnosť uchopovacích plôch alebo ovládacích prvkov. Dnes sa však funkčnosť často prelína s estetikou a niektoré laserové vzory môžu pôsobiť doslova ako umelecké diela.
Je však potrebné pripomenúť, že ide o nevratnú úpravu. Ak sa rozhodnete pre domáci zásah, mali by ste presne vedieť, ako hlboko môžete do materiálu zasahovať a akú teplotu použiť. V opačnom prípade hrozí narušenie pevnostných vlastností rámu. Z pohľadu výrobcu ide o nevratný zásah do konštrukcie zbrane, za jeho dôsledky už výrobca zvyčajne nepreberá zodpovednosť.
V posledných rokoch možno sledovať rastúcu obľubu dodatočného frézovania záverov alebo iného odoberania materiálu, ktoré často nemá žiadne funkčné opodstatnenie. To ale neznamená, že taká úprava nemôže ovplyvniť funkciu zbrane.
Každý výrobca počas vývoja zbrane vykonáva rozsiahle funkčné testy, pri ktorých okrem iného upravuje vlastnosti vratnej pružiny tak, aby spoľahlivo zabezpečila správny pracovný cyklus záveru. Dôležitá je pritom aj jeho rýchlosť. Ak záver odľahčíte odoberaním materiálu a ponecháte pôvodnú vratnú pružinu, cyklus sa spravidla zrýchli. A práve zmena jeho rýchlosti môže ovplyvniť spoľahlivosť zbrane.
Na úvod je dobré vysvetliť dva pojmy: OEM (Original Equipment Manufacturer) a aftermarket. OEM označuje originálneho výrobcu dielu aj zbrane, teda prvovýrobcu. Aftermarket predstavuje druhovýrobu – výrobca dielu nie je totožný s výrobcom zbrane. Tento rozdiel by mal zohrávať dôležitú úlohu pri výbere náhradných dielov.

Pri zásahoch do spúšťového mechanizmu alebo výmene vnútorných súčiastok je dôležité zachovať bezpečnosť aj spoľahlivosť celej zbrane. Foto: Rigad
Všeobecne možno povedať, že originálny výrobca každý diel pred uvedením na trh dôkladne testuje a pozná jeho limity, napríklad životnosť vyjadrenú počtom výstrelov. Aj pri konštrukčnej alebo materiálovej zmene na prvý pohľad nepodstatnej pružinky neváha znova vykonať skúšky životnosti celej zbrane.
Nejde pritom len o jeden kus. Niekedy padne aj 20 000 rán na každú z niekoľkých testovaných zbraní, aby sa overilo, že zmena jednej súčiastky neovplyvní funkciu ostatných dielov ani celkovú životnosť zbrane. Testovanie na viacerých kusoch navyše potvrdzuje opakovateľnosť výsledkov.
Áno, existujú zavedení výrobcovia aftermarket dielov, ktorých výrobky si vďaka dlhodobým skúsenostiam používateľov získali povesť spoľahlivých a kvalitných dielov. Rovnako tak však môžete naraziť aj na výrobcov, ktorí sa testovaním nezaoberajú a zodpovednosť za prípadnú poruchu alebo nehodu buď neriešia, alebo sa ju snažia presunúť na zákazníka. Výrobca aftermarket dielu spravidla nenesie zodpovednosť za zbraň ako celok, ale iba za konkrétnu súčiastku. Konečnú zodpovednosť za funkciu zbrane po inštalácii takého dielu preto vždy nesie používateľ.
Práve preto výrobca spravidla poskytuje záruku na zbraň ako celok iba vtedy, ak sú použité originálne diely a príslušenstvo (OEM) a ich montáž prebehne v autorizovanom servise.
Najčastejšie ide o úpravy spúšťového mechanizmu, ktorých cieľom je zjemniť alebo skrátiť chod spúšte či znížiť jej odpor. Tieto parametre však výrobca nenastavuje náhodne – sú výsledkom kompromisu medzi ovládateľnosťou, spoľahlivosťou a bezpečnosťou.
Pri neodbornom zásahu môže bez znalosti zákonitostí uhlovania a presahu súčiastok dôjsť k narušeniu bezpečnosti aj spoľahlivosti zbrane. Ak je úprava vykonaná necitlivo, môže napríklad dôjsť k nechcenému spusteniu pri otrase alebo dokonca k nežiaducej dávke.
V oboch prípadoch ide o narušenie bezpečnosti samotnej zbrane, ktoré môže mať za následok poškodenie zdravia či majetku. V prípade nežiadúcej dávky môže dôjsť aj k narušeniu všeobecnej bezpečnosti, napríklad k úniku strely mimo priestor vonkajšej strelnice v situácii, keď to strelec nečaká.
Kompenzátory zdvihu patria medzi úpravy, ktoré pre niektorých majiteľov znamenajú zvýšenie tzv. „cool faktoru“. Súčasne však prinášajú aj dôsledky, ktoré môžu byť v určitých situáciách nežiadúce.
Kompenzátor zdvihu je zariadenie, ktoré smeruje časť tlaku horúcich plynov, obsahujúcich aj pevné nespracované častice strelného prachu, smerom nahor. Účelom je potlačenie zdvihu zbrane pri rýchlo opakovaných výstreloch. To je veľmi žiaduce pri športovej dynamickej streľbe, napríklad v IPSC divízii Open.
Paradoxné je, že čím vyšší kompenzačný účinok chcem vyvolať, tým vyšší tlak náboja potrebujem. Ideálny tlak môže ležať až za hranicou najvyššieho povoleného tlaku podľa CIP. Čím slabšie náboje použijem, tým menší kompenzačný účinok bude vyvolaný a vnímaný. Toľko k športu.
Z hľadiska sebaobrany je však potrebné brať do úvahy možnosť, že v prípade obrannej streľby bude potrebné strieľať z neštandardných pozícií, s neštandardnou polohou zbrane voči telu alebo v neštandardnom prostredí. Príkladom môže byť situácia, keď obranca strieľa v sede smerom na útočníka, ktorý stojí v bezprostrednej blízkosti pri vozidle zboku pri dverách. Náhle tu vzniká potreba smerovať zbraň ústím nahor, aby došlo zásahom vitálnej zóny k zastaveniu útoku. V takej chvíli porty kompenzátora s veľkou pravdepodobnosťou smerujú priamo do tváre obrancu.
Ďalším príkladom je streľba v stoji z bezprostrednej blízkosti, kedy je treba strieľať „od pasu“. Opäť platí, že pri zvislej polohe pištoľovej rukoväti sú plyny smerované nahor, priamo do oblasti brady a tváre obrancu.
V prípade prostredia mám na mysli najmä streľbu za zníženej viditeľnosti – v tme, či už v tmavej miestnosti alebo vonku v noci. Svetelný efekt horúcich plynov smerovaných nahor môže znamenať výrazne vyššiu expozíciu svetlom pre zrak obrancu, a tým sťažiť orientáciu v rizikovej situácii.
Podľa môjho názoru má kompenzátor svoje pevné miesto v športovej streľbe. Pre sebaobranné alebo služobné použitie ho však považujem za veľmi problematický, pretože jeho prínosy podľa mňa neprevažujú nad obmedzeniami, ktoré so sebou prináša.
Toto rozšírenie zásobníkovej šachty pomáha pri naviadzaní zásobníka počas rýchleho prebitia zbrane. U niektorých, predovšetkým športových zbraní, to má určite zmysel – práve tam, kde sa rozdiely medzi strelcami počítajú na zlomky sekúnd. Niektoré typy zbraní majú magwell už z výroby.
U sebaobranných a služobných zbraní by som jeho inštaláciu zvažoval najmä vzhľadom na rozšírenie alebo predĺženie tela rukoväte. U služobných zbraní nosených nezakryte to až také negatíva neprinesie. U sebaobranných zbraní, ktoré bývajú prevažne kompaktných či subkompaktných rozmerov, však môže tých pár milimetrov navyše spôsobiť, že zbraň bude pod odevom viditeľnejšia alebo menej pohodlná na nosenie.
Oslím mostíkom mi to pripomína istú módnu vlnu kompaktných zbraní s predĺženou hlavňou so závitom a predĺženým zásobníkom. Kompaktné zbrane beriem ako kompromis medzi požiadavkou na pohodlné skryté nosenie a požiadavkou na určitú mieru pohodlia pri streľbe. Zaobstarať si zbraň na sebaobranu s predĺženou hlavňou a k tomu predĺžený zásobník znamená, že si človek mohol na „nosenie“ rovno kúpiť full-size zbraň.

Predĺžená hlaveň so závitom umožňuje montáž kompenzátora alebo tlmiča, pri skrytom nosení však prináša aj určité obmedzenia. Foto: Rigad
Pomíňam pritom fakt, že závit býva opatrený ochrannou maticou, ktorá má pri nosení tendenciu sa uvoľňovať a strácať. Predĺžená hlaveň dáva zmysel predovšetkým pre použitie kompenzátora alebo tlmiča. Pri tlmiči je navyše vždy potrebné riadiť sa aktuálnou právnou úpravou jeho nosenia a použitia.
Kompenzátor a magwell by som prirovnal k spojlerom na aute. Vo svete športových vozidiel majú pri vysokých rýchlostiach určite zmysel. V bežnej prevádzke je oblasť ich účelného využitia silne obmedzená.
Ďalšia nevratná úprava zbrane má za cieľ posunúť pozíciu dominantnej ruky čo najvyššie pod os hlavne, aby sa minimalizoval klopný efekt, teda zdvih zbrane po výstrele. Opäť platí, že výrobca zvolil konkrétnu podobu lúčika s ohľadom na použitý materiál, konštrukciu, požadovanú funkciu aj odolnosť. Neodborným zásahom do tejto časti možno rám nenávratne poškodiť alebo zničiť.
Na rozdiel od predchádzajúcich zásahov ide o úpravy, ktoré sú vratné a umožňujú kedykoľvek obnoviť pôvodný vzhľad zbrane. Drsnosť a priľnavosť rukoväte je pritom do značnej miery individuálnou záležitosťou. Práve preto je výhodou, že si môžete rôzne typy črienok alebo gripov vyskúšať a podľa vlastných skúseností ich prípadne bez väčších problémov vymeniť.
Pri výbere je ale dobré myslieť aj na jednu praktickú vec. Niektoré zdrsňujúce prvky výrazne viac opotrebovávajú odev, pod ktorým zbraň nosíte skryto. Každý, kto nosí zbraň dlhšiu dobu, má v skrini niekoľko tričiek s predratým miestom v oblasti, kde sa o ne rukoväť opiera. Zvýšenie drsnosti gripu ich počet pravdepodobne len zvýši.

Nalepené gripy patria medzi vratné úpravy, ktoré môžu zlepšiť istotu úchopu bez zásahu do konštrukcie zbrane. Foto: Rigad
Rovnako ako pri rukovätiach a držadlách je aj výber typu mieridiel individuálnou záležitosťou. Trítiové, svetlovodné aj luminiscenčné mieridlá majú svoje výhody aj nevýhody.
Posledne menené úpravy – výmena črienok, lepenie gripov a výmena mieridiel – nijako nezasahujú do funkcie zbrane v zmysle bezpečnostných mechanizmov, no ide o subjektívnu funkčnú zmenu.
Môžu výrazne ovplyvniť komfort používania, istotu úchopu alebo rýchlosť zamierenia. Pri dodržaní postupu inštalácie z návodu na použitie si tieto jednoduché úpravy môže používateľ často vykonať sám, alebo ich bez väčších zásahov zveriť odborníkovi.
Každý si nakoniec musí sám rozhodnúť, ktoré úpravy majú pre jeho spôsob používania zbrane skutočný zmysel. Cieľom tohto článku nebolo od tuningu odrádzať, ale upozorniť na jeho výhody, možné riziká a primäť k zamysleniu, či konkrétna úprava skutočne stojí za to. Mne osobne sa pri rozhodovaní osvedčuje 5 jednoduchých otázok:
Ak si na všetky otázky dokážem odpovedať kladne, potom má pre mňa konkrétna úprava v mojom „zbraňovom vesmíre“ zmysel.

