Prvá pomoc v horách a odľahlom teréne: Ako postupovať pri zranení mimo dosahu záchranárov

Zranenia v horách majú úplne inú dynamiku než nehoda v meste. Zatiaľ čo v civilizácii dorazí zdravotnícka záchranná služba počas niekoľkých minút, v odľahlom teréne môže byť profesionálna pomoc vzdialená desiatky kilometrov – a hodiny času. Práve preto je prvá pomoc v horách špecifická disciplína. Nejde len o rýchle ošetrenie, ale o schopnosť dlhodobo udržať zraneného stabilného, chrániť ho pred chladom, vetrom a vyčerpaním a správne sa rozhodnúť, či čakať, alebo začať transport. V horách sa z vás nestáva len človek, ktorý poskytne prvú pomoc. Stávate sa dočasným opatrovateľom – a prvým článkom záchranného reťazca.

Prvá pomoc v horách vs. v meste: Aký je zásadný rozdiel?

🔴 V meste prebieha scenár zvyčajne pomerne predvídateľne:

Prvá pomoc → stabilizácia → príchod ZZS počas niekoľkých minút.

Čas pracuje vo váš prospech. Profesionálna starostlivosť je blízko.

🔴 V horách je realita iná:

Prvá pomoc → dlhodobá starostlivosť → ochrana pred chladom a vetrom → rozhodovanie o transporte → čakanie na záchranu (hodiny).

A práve čas a prostredie predstavujú zásadný rozdiel.

V odľahlom teréne musíte počítať s tým, že:

• Poranený začne veľmi rýchlo chladnúť,
• prístup záchranárov môže byť komplikovaný alebo nemožný bez vrtuľníka,
• pracujete len s tým, čo máte v batohu,
• fyzická aj psychická záťaž dopadá na celú skupinu.

Navyše sa stav zraneného môže v priebehu času vyvíjať. To, čo na začiatku vyzerá ako „len zlomený členok“, môže byť po hodine kombináciou bolesti, vyčerpania, počínajúceho šoku a podchladenia. Situácia nie je statická – je potrebné ju priebežne vyhodnocovať a reagovať na zmeny.

A je tu ešte jeden faktor, na ktorý sa často zabúda: ostatní členovia skupiny. Čakanie v chlade, stres, manipulácia so zraneným, nedostatok tekutín alebo energie – to všetko zvyšuje riziko vyčerpania aj u záchrancov. Ak sa „rozpadne“ skupina, situácia sa môže rýchlo zhoršiť.

✅ Prvá pomoc v horách preto nie je len o správnom type obväzu alebo spôsobe fixácie, ale hlavne o strategickom uvažovaní, práci s časom, energiou a bezpečnosťou všetkých zúčastnených.

Čakanie na pomoc v horách môže trvať hodiny – často v chlade a za tmy.

Bezpečnosť predovšetkým: Scene Safety v horskom teréne

Než sa zraneného dotknete, zastavte sa.
Nadýchnite sa a pozrite sa okolo seba.

V horách môže byť samotné miesto nehody väčším rizikom ako pôvodné zranenie. Záchrana nesmie viesť k tomu, že situáciu zhoršíte.

Zvážte:

• Hrozí lavínové nebezpečenstvo?
• Padajú kamene z hornej časti svahu?
• Stojíte na nestabilnom alebo exponovanom teréne?
• Blíži sa búrka?
• Zosilňuje vietor a rastie riziko podchladenia?
• Prichádza tma a s ňou zhoršenie orientácie?

⚠️ V horskom prostredí platí jednoduchá zásada:
Najprv bezpečnosť, až potom ošetrenie.

Ak by ste sa sami dostali do ohrozenia, výrazne tým skomplikujete celú situáciu – sebe, zranenému aj prípadným záchranárom. Cieľom nie je konať čo najrýchlejšie, ale čo najbezpečnejšie.

Čo urobiť ako prvé?

1️⃣ Zaistiť bezpečnosť miesta.
Zhodnoťte riziká a ak je to potrebné, upravte pozíciu celej skupiny tak, aby nehrozilo ďalšie nebezpečenstvo.

2️⃣ Pokiaľ je to možné, presuňte zraneného do bezpečnejšej zóny.
Len v prípade, že tým nezhoršíte jeho stav (napr. pri podozrení na poranenie chrbtice postupujte maximálne opatrne). Aj niekoľko metrov mimo padajúce kamene alebo mimo priamy vietor môže predstavovať zásadný rozdiel.

3️⃣ Označte miesto pre prípadný zásah.
Výrazné farby, čelovka, pohyb rukou, rozložená karimatka alebo bunda môžu pomôcť pri lokalizácii zo vzduchu. Ak očakávate zásah vrtuľníka, myslite aj na voľný priestor pre priblíženie.

4️⃣ Bezpečnosť záchrancu nie je sebectvo.
Je to hlavná podmienka toho, aby pomoc mohla pokračovať.

V odľahlom horskom teréne môže byť profesionálna pomoc vzdialená hodiny.

Prvá pomoc v horách: Ako správne vyšetriť zraneného

V odľahlom teréne je kľúčová štruktúra. Nielen kvôli prehľadnosti, ale preto, že stres, chlad a únava výrazne zhoršujú schopnosť uvažovať systematicky.

Odporúča sa postup podľa schémy typu MARCH alebo ABCDE, ktoré pomáhajú minimalizovať riziko prehliadnutia život ohrozujúceho stavu. Na horách navyše nemáte luxus rýchleho odovzdania pacienta profesionálom – to, čo prehliadnete, môže zostať bez riešenia desiatky minút až hodín.

1️⃣ Masívne krvácanie

Masívne krvácanie je bezprostrednou hrozbou života.
Zastavte ho okamžite – tlakom, tlakovým obväzom alebo turniketom.

⚠️ Dôležitá poznámka:
Masívne krvácanie nemusí byť len jedno.

Ľahko sa stane, že sa sústredíte na výraznú ranu, zatiaľ čo ďalšie krvácanie zostane skryté – napríklad na zadnej strane tela, pod oblečením alebo v oblasti, ktorá nie je na prvý pohľad viditeľná.

✅ Platí jednoduché pravidlo:
Po ošetrení jedného zdroja krvácania vždy rýchlo skontrolujte celé telo.

A ešte jedna častá chyba – ak je zranený v bezvedomí, máte prirodzenú tendenciu riešiť primárne jeho vedomie. Masívne krvácanie ale môže byť prítomné súčasne a nemusí byť hneď viditeľné. Priorita je vždy to, čo zabíja najrýchlejšie.

👉 TIP: Ak si chcete postupy prvej pomoci vyskúšať prakticky, Elite Training Center Lhenice pravidelne organizuje v olomouckej predajni Rigad kurzy taktickej a bojovej medicíny, vrátane programu DoD – Stop the Bleed zameraného na zastavenie masívneho krvácania. Praktický nácvik pod vedením inštruktorov je najistejší spôsob, ako získať istotu pri riešení krízovej situácie v teréne.

2️⃣ Vedomie a dýchanie

Skontrolujte reakciu zraneného, jeho dýchanie a priechodnosť dýchacích ciest.

V horskom prostredí myslite aj na:

• Zapadnutie jazyka u bezvedomia,
• vdýchnutie krvi alebo zvratkov,
• rýchly rozvoj podchladenia, ak je dýchanie spomalené.

✅ Pravidelne prehodnocujte stav.
Vedomie sa môže v priebehu času zhoršovať – napríklad pri rozvíjajúcom sa opuchu mozgu alebo pri šoku.

3️⃣ Podozrenie na poranenie chrbtice

Pád zo svahu, lezenie, ferrata alebo pád na chrbát výrazne zvyšujú riziko poranenia chrbtice.

Ak existuje podozrenie:

• Minimalizujte pohyb,
• stabilizujte hlavu a krčnú chrbticu,
• vyhnite sa zbytočnej manipulácii.

Presun zraneného má zmysel iba vtedy, ak je miesto nebezpečné. Inak platí, že menej pohybu znamená menšie riziko ďalšieho poškodenia.

4️⃣ Polytrauma

Zranenia v horách často znamenajú kombináciu viacerých poranení – zlomeniny, poranenia hlavy, vnútorné krvácanie, pomliaždeniny.

⚠️ Stav zraneného nie je statický.
Môže sa postupne zhoršovať – najmä vplyvom bolesti, vyčerpania, podchladenia a rozvoja šoku.

Preto je zásadné:

• Opakovať kontrolu stavu,
• sledovať farbu kože, správanie a úroveň vedomia,
• vnímať drobné zmeny.

✅ Šok sa často rozvíja pomaly a nenápadne.
A v horách máte čas len vtedy, ak ho dokážete správne využiť.

Hypotermia: Najčastejšia komplikácia pri zranení v horách

Hypotermia patrí k najčastejším a zároveň najpodceňovanejším rizikám pri zranení v horách.
Zranený začne chladnúť takmer vždy – a to aj v letných mesiacoch.

Stačí vietor, vlhkosť, kontakt so zemou a znížená pohyblivosť. Telo, ktoré leží a nehýbe sa, stráca teplo výrazne rýchlejšie než pri bežnej aktivite.

Hypotermia:

• Zhoršuje zrážanlivosť krvi,
• zvyšuje riziko šoku,
• spomaľuje metabolizmus,
• výrazne zhoršuje celkovú prognózu.

⚠️ V kombinácii s krvácaním alebo polytraumou sa situácia môže zhoršovať veľmi rýchlo.

👉 TIP: Ak vás zaujíma podrobnejšia analýza príznakov a postupov pri podchladení, odporúčame náš článok o hypotermii v horskom prostredí.

Ako zabrániť podchladeniu?

Zásadné je zabrániť ďalšej strate tepla.

• Izolácia od zeme (karimatka, batoh, laná, zložené oblečenie),
• prezliekanie do suchých vrstiev,
• ochrana pred vetrom (závetrie, núdzový prístrešok),
• núdzový bivakovací vak,
• správne použitie izotermickej fólie.

A práve u fólie sa často robia chyby. Nestačí zraneného len prikryť. Je potrebné ho zabaliť. Ak necháte nohy alebo spodnú časť tela otvorenú, vzniká tzv. komínový efekt – teplý vzduch stúpa nahor a uniká, zatiaľ čo studený prúdi dovnútra. Efekt fólie sa tým výrazne znižuje.

✅ Ideálny postup:

• Zabaliť celé telo vrátane nôh,
• použiť dve fólie (jednu pod, druhú nad telom),
• spoje prekryť alebo zaistiť kúskom lepiacej pásky,
• nezabudnúť na hlavu – teplo uniká aj tade.

👉 TIP: Možnosti využitia izotermickej fólie v teréne podrobne rozoberáme v článku 10 spôsobov využitia, o ktorých ste možno ani nevedeli.

Ak máte čapicu, kapucňu alebo náhradnú vrstvu, použite ju. Ochrana hlavy a krku výrazne znižuje tepelné straty.

⚠️ Ideálne využite vybavenie zraneného – jeho bundu, páperovku, náhradné vrstvy z batohu. Jednak tým zachováte tepelný komfort, jednak je praktické myslieť na to, že pri zásahu môže byť zranený transportovaný aj so svojím vybavením. Ak by ste ho obliekli do vlastných vrstiev a tie by potom zostali u neho, môže to zbytočne skomplikovať situáciu zvyšku skupiny.

✅ Zjednodušene:
Najprv pracujte s tým, čo patrí zranenému. Vlastné rezervy si ponechajte ako zálohu pre seba a tím.

Dlhé čakanie na pomoc: Starostlivosť o zraneného v čase

Zatiaľ čo v meste čakáte na príchod záchrannej služby niekoľko minút, v horách môže byť čakanie otázkou hodín. A práve čas je faktor, ktorý situáciu zásadne mení.

To znamená:

• Pravidelne kontrolovať vedomie,
• sledovať kvalitu a frekvenciu dýchania,
• kontrolovať krvácanie a prípadné presakovanie obväzov,
• sledovať známky šoku (bledosť, studený pot, nepokoj, zmätok),
• udržiavať komunikáciu so zraneným.

Stav zraneného nie je nemenný. Môže sa postupne zhoršovať – vplyvom bolesti, únavy, podchladenia alebo vnútorného poranenia. To, čo vyzeralo stabilne pred hodinou, už tak stabilné byť nemusí.

Preto je dôležité stav priebežne prehodnocovať, nie len „raz ošetriť a čakať“.

✅ Psychická podpora je v krízovej situácii zásadná.
Pokojný, vecný prístup záchranára pomáha stabilizovať nielen zraneného, ale aj celú skupinu. Strach a panika zvyšujú stresovú reakciu organizmu a môžu stav zhoršiť. Niekedy stačí hovoriť, vysvetľovať, informovať o tom, čo sa deje a čo bude nasledovať.

Tekutiny a energia pri zranení v horách

Podávanie tekutín závisí vždy od stavu zraneného.

🔵 Ak je pri vedomí:

• Podávajte malé dávky vody,
• ideálne teplý a sladký nápoj (napríklad čaj).

Malé množstvo tekutín pomáha udržať hydratáciu aj energiu bez toho, aby zaťažilo organizmus.

🔵Nikdy nepodávajte:

• Alkohol,
• veľké množstvo tekutín naraz.

Alkohol zhoršuje termoreguláciu, tlmí vedomie a môže maskovať príznaky zhoršujúceho sa stavu.

🔵 Ak je zranený v bezvedomí:

• Nič nepodávajte (riziko aspirácie).

Rozhodovanie musí byť opatrné – najmä ak hrozí nutnosť operácie alebo je podozrenie na poranenie brucha. V takom prípade je lepšie byť zdržanlivý.

Rýchly zdroj energie môže byť v krízovej situácii zásadný.

Improvizovaná fixácia zlomenín v teréne

V horách často pracujete len s tým, čo máte pri sebe. Improvizácia je štandardná súčasť riešenia krízovej situácie v teréne. Cieľom fixácie nie je vytvoriť dokonalú ortopedickú dlahu, ale obmedziť pohyb, znížiť bolesť a zabrániť ďalšiemu poškodeniu ciev, nervov a mäkkých tkanív.

Čo možno použiť ako improvizovanú dlahu?

• Trekové palice,
• zloženú karimatku,
• pevnejšiu časť batohu,
• vetvy (ak sú dostatočne pevné),
• šatky, trojrohé šatky alebo kusy oblečenia na fixáciu,
• opasok alebo popruhy z batohu.

Dôležité je, aby improvizovaná dlaha bola dostatočne pevná a aby netlačila priamo na miesto zlomeniny.

Zásady fixácie zlomeniny v teréne

• Fixujte kĺb nad a pod zlomeninou.
  Napríklad pri zlomenine predkolenia je potrebné znehybniť koleno aj členok.
• Po fixácii vždy skontrolujte prekrvenie.
  Sledujte farbu prstov, teplotu, citlivosť a prípadne pulz. Ak končatina bledne, modrie alebo stráca citlivosť, fixácia môže byť príliš tesná.
• Minimalizujte pohyb zraneného.
  Každá manipulácia zvyšuje bolesť a riziko ďalšieho poškodenia.

Ak je končatina výrazne deformovaná, nesnažte sa ju „narovnať silou“. Jemná korekcia do prirodzenejšej polohy je možná iba vtedy, ak tým výrazne zmiernite napätie a bolesť – inak fixujte v polohe, v akej ste ju našli.

✅ Správne vykonaná fixácia:

• Znižuje bolesť,
• obmedzuje ďalšie krvácanie do tkanív,
• uľahčuje prípadný transport.

A v horách je každé zjednodušenie transportu zásadné.

👉 TIP: Podrobnejšie postupy nájdete v samostatnom článku o fixácii končatín v teréne.

Transport zraneného v horách: Kedy čakať a kedy konať?

Rozhodnutie o transporte patrí k najťažším momentom celej situácie. Zlé rozhodnutie môže stav zhoršiť, ale prílišné otáľanie tiež.

Najskôr si odpovedzte na niekoľko základných otázok:

• Môže zranený bezpečne chodiť, hoci s oporou?
• Je jeho stav stabilný, alebo sa zhoršuje?
• Hrozí rozvoj šoku, hypotermia alebo ďalšie komplikácie?
• Máte mobilný signál a možnosť privolať pomoc?
• Je bezpečné zostať na mieste (terén, počasie, denná doba)?

Ak je zranený stabilný, dobre chránený pred chladom a miesto je bezpečné, býva často rozumnejšie počkať na profesionálnu pomoc. Neodborný transport v ťažkom teréne môže viesť k ďalšiemu zraneniu – ako u pacienta, tak u členov skupiny.

Aké sú možnosti?

🔵 Vyslanie člena skupiny na pomoc
Má zmysel iba vtedy, ak je cesta bezpečná a vyslaný člen má dostatok síl, orientačných schopností a vybavenia. Nikdy by nemal odchádzať bez jasnej informácie o polohe a stave zraneného.

🔵 Núdzové prenášanie
Krátke premiestnenie do bezpečnejšieho terénu môže byť nutné (napríklad mimo padajúce kamene alebo do závetria). Dlhodobý transport je však fyzicky veľmi náročný a rýchlo vyčerpá celú skupinu. Je potrebné realisticky zhodnotiť sily a terén.

🔵 Signalizácia
Svetlo, čelovka, píšťalka, kontrastné oblečenie alebo rozložená karimatka môžu výrazne uľahčiť lokalizáciu zo vzduchu aj zo zeme.

V niektorých situáciách je najbezpečnejším variantom zraneného stabilizovať, chrániť pred podchladením a počkať na zásah Horskej služby Slovenskej republiky alebo koordináciu cez Integrovaný záchranný systém.

⚠️ Všeobecne platí:

• Ak si nie ste istí, že transport zvládnete bezpečne, je lepšie počkať.

• Na horách nejde o rýchlosť.

• Ide o bezpečný výsledok.

Funkčný telefón a dostatok energie môžu rozhodnúť o rýchlosti privolania pomoci.

Komunikácia so záchranármi: Ako správne podať informácie

V strese má človek tendenciu hovoriť chaoticky. Pritom práve kvalitne predané informácie môžu zásadne urýchliť a spresniť zásah.

Pri kontakte cez tiesňovú linku 155 alebo aplikáciu Záchranka si pripravte základné fakty a držte sa štruktúry.

Operátor vás bude navigovať, ale čím jasnejšie odpoviete, tým efektívnejšia bude koordinácia.

Čo povedať ako prvé

• Presnú polohu – ideálne GPS súradnice, názov vrcholu, sedla, turistickej trasy alebo výrazného orientačného bodu.
• Popis zranenia – čo sa stalo a aký je aktuálny stav.
• Počet osôb na mieste – koľko je zranených a koľko je schopných pomôcť.
• Stav vedomia a dýchania – reaguje? Dýcha normálne?
• Aktuálne počasie a podmienky v teréne.
• Možnosti pristátia vrtuľníka – je nablízku rovná plocha? Sú tam stromy, drôty, strmý svah?

Čím presnejšie informácie poskytnete, tým rýchlejšie môže doraziť zodpovedajúca pomoc – vrátane zásahu Leteckej záchrannej služby.

Praktické odporúčanie z terénu

• Ak voláte, snažte sa šetriť batériu – zapnite úsporný režim.
• Zostaňte na mieste, ak vám operátor nedá iný pokyn.
• Majte telefón dostupný pre prípad spätného volania.
• Ak signál kolíše, pošlite SMS s polohou alebo použite aplikáciu, ktorá súradnice odošle automaticky.

Komunikácia je súčasťou prvej pomoci. Správne poskytnuté informácie môžu rozhodnúť o tom, aký typ zásahu bude vyslaný a ako rýchlo sa k vám pomoc dostane.

Vybavenie pre prvú pomoc v horách: Čo by ste mali mať so sebou

Kvalitné vybavenie do hôr nie je nadštandard ani zbytočná záťaž navyše, ale základ krízovej pripravenosti.

V prípade zranenia rozhodujú prvé minúty – a práve to, čo máte pri sebe, určuje, aké možnosti skutočne máte.

Odporúčané minimum pre prvú pomoc v horách:

• Tlakový obväz,
• turniket,
• izotermická fólia (2 ks),
• núdzový bivak,
• elastický obväz,
• základný obväzový materiál,
• šatka (napr. trojuholníková),
• ochranné rukavice,
• čelovka,
• powerbanka.

Nejde o rozsiahlu poľnú nemocnicu, ale o kompaktnú, premyslenú lekárničku, ktorá vám umožní zvládnuť krvácanie, podchladenie aj základnú fixáciu do príchodu pomoci. Správne zostavená lekárnička pre horské aktivity výrazne zvyšuje šancu, že krízovú situáciu v prírode zvládnete bezpečne – a s chladnou hlavou.

Záver: V horách rozhoduje príprava

Pri zranení v horách nejde len o prvú pomoc ako technický úkon. Ide o schopnosť udržať človeka stabilného a nažive do chvíle, kým sa k nemu nedostane profesionálna pomoc. V odľahlom teréne hrá zásadnú úlohu čas, prostredie aj vaše rozhodovanie. Situácia sa môže vyvíjať, zhoršovať alebo naopak stabilizovať – podľa toho, ako rýchlo a správne zareagujete. 

Vybavenie je dôležité. Dáva vám možnosti. Ešte dôležitejšia je ale znalosť postupov, schopnosť zachovať pokoj a rozhodovať sa pod tlakom. Vedieť, kedy jednať okamžite a kedy spomaliť. Kedy zahájiť transport a kedy zostať na mieste. Kedy šetriť sily a kedy ich využiť naplno.

V horách často nie ste len svedkami nehody. Ste prvý článok záchranného reťazca – a niekedy ten, ktorý rozhodne o výsledku. Preto má zmysel byť pripravený skôr, než sa niečo stane.