V prvej časti sme sa pozreli na pištole a samopaly. Tentokrát prichádzajú na rad pušky, ktoré sa v seriáli Profesionáli objavili. Od klasických battle rifles cez experimentálne prototypy až po zbrane, ktoré predbehli svoju dobu. Niektoré dnes patria medzi zberateľské rarity, iné sa stali inšpiráciou pre moderné konštrukcie používané dodnes.
Ak ste dočítali prvú časť článku na tému zaujímavých zbraní v kultovnom seriáli Profesionáli, možno ste žasli nad pestrosťou výberu, ktorý pri krátkych zbraniach a samopaloch tvorcovia predviedli. A hádajte čo – pri puškách tomu nie je inak. Skoro sa zdá, že poradca či poradcovia, ktorí mali v seriáli zbrane na starosti, boli „gun nerdi“ ako mnoho z nás. Alebo mali len známych v britskom múzeu Royal Armouries.
Pozrime sa teda na niektoré známe aj neznáme „dlhé“ zbrane v kultovej sérii o Bodie a Doylem.
TIP: Ešte ste nečítali prvú časť?
Začnite prehľadom pištolí a samopalov, ktoré v seriáli Profesionáli používali agenti CI5 aj ich protivníci.
Á-eR desiatkou jednoducho začať musíme. Ide samozrejme o predchodcu slávnejšej AR-15, ktorá jej tvorcu Eugena Stonera katapultovala medzi najznámejších „zbraňiarov“ na svete. Aj tá sa objavila v dielach Long Shot a Lawson’s Last Stand.
AR-10 sa objavila hneď v dvoch epizódach. Prvá z nich je epizóda Kickback, v ktorej si Bodie zahrá žoldniera (čím jeho postava pred nástupom do CI5 naozaj bola) a používa tu tzv. sudánsky model. Na vysvetlenie – ide o exportné prevedenie pušky ArmaLite AR-10 v kalibri 7,62 × 51 mm NATO, takže čisto z pohľadu kategorizácie nejde o útočnú pušku, ale skôr o tzv. battle rifle, čiže bojovú pušku. Sudánsky model sa nazýva podľa kontraktu pre tamojšie ozbrojené zložky. To je samo o sebe zaujímavé, už vzhľadom na to, že v roku 1958, keď do služby v tejto chudobnej africkej krajine vstúpila, išlo o veľmi modernú zbraň. Americká armáda vtedy fasovala konštrukčne nepomerne zastaralejšie pušky M14. Celkovo sa vyrobilo len necelých 10 000 kusov AR-10 a celá štvrtina z nich bola tzv. sudánskym modelom. Ďalším významným používateľom bolo vtedajšie koloniálne Portugalsko.

Puška ArmaLite AR-10 položila v 50. rokoch základy konštrukčnej filozofie, z ktorej neskôr vznikla dnes legendárna platforma AR-15. Foto: Vitaly V. Kuzmin – Wikimedia Commons – CC BY-SA 4.0
Druhou epizódou, v ktorej sa objavila AR-10, je diel Hunter Hunted. A tu je to ešte zaujímavejšie. Tvorcovia sa totiž so zbraňou pohrali a predstavili ju ako „americkú stoosemdesiatku v kalibri nuladvaadvadsať“. Kaliber samozrejme vôbec nesedí, ale viac než to vás pravdepodobne zaujal podivný disk na predpažbí. Ide o päťdesiatranový zásobník zo samopalu Thompson. Inšpirácia zrejme pochádza zo samopalu American 180, čo bol pomerne obskúrny samopal v kalibri .22 LR (áno, v malokalibrovkovom kalibri) s obrovským diskovým zásobníkom na 165 až 275 (!) striel a s kadenciou medzi 1 200 až 1 500 strelami za minútu. V seriáli však môžeme vidieť hrdinov prebiť zbraň obvyklým spôsobom, takže ťažko povedať, čo mal disk na predpažbí vlastne evokovať.
Zbraň je navyše vybavená optikou a tiež laserovým zameriavačom, čo bolo na vtedajšiu dobu úplne prelomové. Hovorí sa, že táto epizóda bola snáď prvým prípadom, keď sa laserový zameriavač ako koncept v praxi objavil na televíznej obrazovke. Či je to tak, ťažko povedať. Ale vyzerá to cool.
Ďalším zástupcom zbrojovky ArmaLite je puška AR-18 v kalibri 5,56 mm NATO, ktorú možno vidieť v epizódach Foxhole on the Roof, No Stone a Operation Susie. V prvej zmienenej dokonca Bodie používa karabínovú verziu AR-18S, ktorá je podľa názoru autora článku ultracool!
Ak si myslíte, že ste z AR-18 nikdy nestrieľali, tak sa možno tak trošku mýlite. Na jej princípe je totiž založený celý rad dnes úspešných útočných pušiek vrátane FN SCAR, HK G36, Steyr AUG aj domácej CZ BREN 2. Ide o systém s odberom plynov z hlavne pomocou piestu s krátkym zdvihom a rotačným záverom.
Oproti AR-15 malo ísť o lacnejší a dostupnejší variant zbrane pre trhy, kde si AR-15 nemohli dovoliť. Nakoniec sa ale ukázalo, že systém AR-18 poskytuje oproti AR-15 mnoho výhod. Tak napríklad – priamy odber plynov u AR-15 sa ukazuje ako menej vhodný pre vojenské zbrane než tzv. piestovky. Umiestnenie vratnej pružiny mimo pažbu tiež umožňuje osadenie AR-18 sklopnou pažbou, čo u AR-15 nie je možné vzhľadom k tzv. buffer tube.
AR-18 bola veľmi obľúbená v radoch IRA v 70. a 80. rokoch, keď írski separatisti bojovali proti Britom v Severnom Írsku. IRA sa koniec koncov v seriáli objavila tiež, aj keď menej, než by sa dalo čakať.

ArmaLite AR-18 vznikla ako jednoduchšia a lacnejšia alternatíva k AR-15. Jej konštrukcia neskôr ovplyvnila rad moderných vojenských pušiek. Foto: Rama / Wikimedia Commons (CC BY-SA 3.0 FR)
Ak si pri pohľade na SIG SG 510, známa aj ako Sturmgewehr 57, kladiete otázku, prečo ste túto zbraň ešte naživo nevideli, nie je sa čomu čudovať. Nie je to úplne bežná zbraň. V epizóde Heroes sa objaví v rukách nájomných vrahov.
SIG SG 510 je komerčný názov pre služobnú pušku švajčiarskej armády. Táto zbraň bola zavedená v roku 1957 v domácom kalibri 7,5 × 55 mm Swiss. V menšom množstve sa objavila aj v kalibri 7,62 × 51 mm NATO a ďalších variantoch. Puška je v služobnej konfigurácii armády krajiny helvétskeho kríža veľmi ťažká, váži 5,7 kg. Napriek tomu však slúžila až do roku 1990, kedy ju vystriedal model SIG SG 550.
Vysokú hmotnosť zbrane kompenzuje integrovaná dvojnožka, ktorá v kombinácii s dioptrickými mieridlami a povestným švajčiarskym prístupom ku kvalite ponúka naozaj solídnu presnosť. Pomerne nekonvenčné tvary skrývajú valčekmi brzdený systém, ktorý nezaprie svoju inšpiráciu u susednej nemeckej konštrukčnej školy (H&K G3 vibes).
Oko pozorného čitateľa iste zaujme aj naťahovacia páka v tvare pripomínajúcom sud od piva, prvok, ktorý bol na švajčiarskych armádnych puškách známy už z predchádzajúcich zbraní. Za zmienku stojí aj zimná spúšť. Pre potreby streľby v rukaviciach, čo sa v alpskej krajine hodí, možno vyklopiť dlhší jazýček spúšte. Ten sa tiež občas používa pre presnejšiu streľbu – Švajčiari totiž „mírenkou“ žijú.
Ak vám nevadí o niečo vyššia cena streliva, je možné pušku Stgw. 57 v civilnej samonabíjacej verzii u nás získať za veľmi výhodnú cenu. Pre gun nerdy je to super kauf.
Ďalší Sturmgewehr, ktorý sa objavil v seriáli, je ten „OG“ Sturmgewehr 44. V epizóde Dead Reckoning je Sturmgewehr použitý bulharskými agentmi pri výmene zajatcov. Ak si lámete hlavu nad tým, prečo práve táto nemecká útočná puška, odpoveď je jasná. Filmári pravdepodobne mali problém zohnať použiteľný klon pušiek AK-47/AKM, ktoré vtedy bulharská ľudová armáda používala.
Niečo také bolo v tej dobe bežné. Stačí sa pozrieť na dobové vojnové filmy zo 60., 70., ale aj 80. rokov. Tam si nikto s dobovosťou techniky hlavu príliš nelámal. Americké tanky s namaľovanými trámovými krížmi zaskakovali za Tigery a Panthery tiež celkom bežne.
Späť ale k Sturmgewehru. Hovorili sme, že ide o OG Sturmgewehr. A to je myslené doslova. Ide o prvú skutočne plnohodnotnú útočnú pušku na svete. Nemci ju po prvý raz nasadili v roku 1944 a treba dodať, že spojencov svojimi výkonmi ohromila.
Ako inšpirácia potom poslúžila prakticky celému svetu, Sovietsky zväz nevynímajúc. Nie je bez zaujímavosti, že tvorca Sturmgewehru 44, Hugo Schmeisser, bol tesne po vojne odtiahnutý sovietskymi orgánmi do Iževska, kde pracoval v tamojšej zbrojovke ako konštruktér. Na rovnakom mieste pracoval na svojom projekte aj istý Michail Kalašnikov.
Áno, tancujeme už trochu na tenkom ľade špekulácií, ale dnes už sa pravdepodobne nedozvieme, či Schmeisserova zbraň poslúžila Kalašnikovovi iba ako inšpirácia, alebo či sa Schmeisser na vývoju AK-47 podieľal aktívnejšie. Čo však vieme isto, je to, že o pár desaťročí neskôr zaskočil v seriáli Profesionáli dnes extrémne vzácny StG 44 za v súčasnosti úplne bežnú a široko dostupnú platformu AK-47/AKM. Paradox.

Nemecká Sturmgewehr 44 spojila vlastnosti samopalu a pušky do jedinej zbrane a dala vzniknúť kategórii útočných pušiek, ako ju poznáme dnes. Foto: Rama / Wikimedia Commons (CC BY-SA 3.0 FR)
Nevzpomenutie našej milovanej „kosy“ by bol hriech. Strihla si síce len jednu „rýchlovku“ v epizóde A Hiding to Nothing v rukách palestínskeho teroristu. To nebol až tak nepravdepodobný scenár vzhľadom na to, že celý východný blok, ČSSR nevynímajúc, bohato podporoval rôzne teroristické zoskupenia, ktoré bojovali proti USA alebo ich spojencom.
Podľa dostupných údajov je navyše táto epizóda prvým prípadom, kedy sa naša Sa vz. 58 objavila na televíznej obrazovke mimo domácej československej tvorby. Tam sa konečne objavovala často, vzhľadom na to, že popularizovať činnosť ČSLA sa režim snažil po celú dobu svojej existencie.
Aj keď je snímka zo seriálu pomerne nekvalitná, možno rozpoznať, že ide o výsadkovú verziu, teda model V. Ani kvalitná československá zbraň ale teroristovi nepomohla proti skvelej muške hlavných hrdinov.
V predposlednej epizóde A Man Called Quinn je bývalý britský agent, ktorému KGB „vymyla mozog“ a poslala ho na vražednú misiu späť na ostrovy, videný s pomerne nezvyčajnou verziou legendárneho kalašnikova.
AMD-65 je aj na dnešné pomery veľmi moderne a sviežo vyzerajúce prevedenie, ktoré slúžilo v maďarskej ľudovej armáde a neskôr aj v mnohých ďalších ozbrojených zložkách, predovšetkým v treťom svete, kam sa tieto zbrane dostali najčastejšie ako armádne prebytky po páde železnej opony.
Ide o zbraň kalibru 7,62 × 39 mm so skrátenou hlavňou a prepracovaným predpažbím, ktoré svojimi chladiacimi otvormi vzdialene pripomína rozhranie M-LOK. To je však len zdanie. Predpažbie je osadené pevnou pištoľovou rukoväťou, ktorá je vlastne obrátenou verziou hlavnej rukoväte. Hoci toto riešenie napomáhalo lepšiemu úchopu, trochu obmedzovalo prebijanie, a preto je zbraň vybavená iba dvadsaťrannými zásobníkmi. Naproti tomu ramenná opierka ponúka komfortu len poskromne.
Na prvý pohľad veľmi moderne vyzerá aj rozmerná úsťová brzda, ktorá je kvôli skrátenej hlavni nevyhnutná pre správnu funkciu zbrane.
V seriáli ju agent Quinn používa s dobovou optikou, ktorá ešte viac podčiarkuje moderný vzhľad zbrane.

Maďarská AMD-65 vychádza z konštrukcie AKM, od ktorej sa líši predovšetkým kratšou hlavňou, charakteristickou prednou rukoväťou a drôtennou sklopnou pažbou. Foto: Thornfield Hall / Wikimedia Commons
Možno si hovoríte, že AUG nie je zas až tak exotická zbraň. Už mnoho rokov ju možno za pomerne rozumný peniaz zaobstarať aj u nás ako zcivilnenú samonabíjaciu pušku pôvodne z rakúskych či malajzijských ozbrojených zložiek. Pravdou však je, že na konci 70. rokov šlo stále o pomerne modernú a futuristicky vyzerajúcu zbraň. Nehovoriac o rozsiahlom použití polymérov.
AUG sa objaví vlastne až v poslednej epizóde No Stone, a to len na okamih. Sú však známe propagačné fotografie k seriálu, kde AUG hrá hlavnú úlohu spolu s Bodiem a Doylom.
Nejde navyše o jedinú bullpup zbraň, ktorá sa v seriáli objaví. A to napriek tomu, že v čase jeho natáčania išlo stále o pomerne nový a málo rozšírený koncept.
Pravdepodobne najväčšieho jednorožca sme si nechali nakoniec. Enfield XL64E5 je vývojovým prototypom neskoršej a dodnes používanej štandardnej pušky britskej armády – SA80, tiež známej ako L85.
Táto zbraň kategórie bullpup, teda so zásobníkom umiestneným v pažbe za spúšťovým mechanizmom, je opatrená optikou neskôr známou zo SA80 ako SUSAT. Zaujímavosťou nie je len kaliber – experimentálny 4,85 × 49 mm –, ale aj fakt, že tieto zbrane, ako prototypy, v tom čase testované britskou armádou, boli zapožičané filmárom pre epizódu Wild Justice. V nej s nimi Bodie a Doyle trénujú oslobodenie rukojemníkov.
Táto zbraň nepriamo nadväzovala na skorší prototyp EM-2, ktorý vznikol bezprostredne po skončení druhej svetovej vojny v inom experimentálnom kalibri .280 British. Ak sa pozriete na túto pušku a uvedomíte si, že vznikla medzi rokmi 1948 až 1950 v zbrojovke RSAF v Enfielde, nemožno ju nazvať inak než priekopníckou. Hoci to nebola prvá bullpup zbraň, útočné pušky tejto kategórie predbehla minimálne o jednu či dve dekády.
Bohužiaľ pre ňu bol na začiatku 50. rokov zvolený ako štandardný náboj NATO 7,62 × 51 mm, čo nepriamo pochovalo aj EM-2.
Na záver si dajme pár zaujímavostí k hlavným hrdinom seriálu – Bodiemu a Doyleovi.
Predstavitelia Bodieho a Doylea, Lewis Collins a Martin Shaw, sa v skutočnosti nemali radi a často sa vraj na scéne vyložene nemohli vystáť. Cestu k sebe našli až neskôr, po skončení nakrúcania. Koniec koncov, aj ich postavy sa v mnohom líšili a tak trochu kopírovali skutočné povahy oboch hercov.
Martin Shaw alias Ray Doyle bol viac premýšľavý a empatický, pravý opak povahy Lewise Collinse, ktorý bol agresívny, priamočiary a podľa vyjadrenia Shawa aj trochu arogantný. Možno šlo tak trochu o zámer tvorcov nájsť dvoch povahovo rozdielnych hercov. Na obrazovke však nie je žiadna nevraživosť poznať, ba práve naopak.
Zostaňme ešte na chvíľu u Lewisa Collinsa. Ten bol totiž naozaj "divočák". Miloval akciu, rýchle autá, bojové športy aj streľbu. Dokonca absolvoval výberové konanie k elitnej britskej jednotke SAS, ktoré dokončí len približne 15 až 20 % uchádzačov. Do služby však nakoniec prijatý nebol. Jeho tvár bola v tej dobe už príliš známa, a to sa nezhodovalo s tým, ako fungujú špeciálne jednotky typu SAS.
Lewis Collins si ale po Profesionáloch ešte zahral úlohu vo filme Who Dares Wins. Tento slogan určite poznáte, pretože ide o motto SAS. A práve o tejto jednotke film pojednáva.
Otec Lewisa Collinsa sa poznal s rodinou Paula McCartneyho a nechýbalo veľa, aby Lewis, ako zdatný hudobník, sedel za bicími v kapele Beatles namiesto Peta Besta.
Poslednou zaujímavosťou je, že Lewis Collins bol zvažovaný aj do úlohy Jamesa Bonda. Tú však nedostal práve kvôli svojej až prílišnej agresivite, ktorá sa k agentovi 007 nehodila.
Sme však radi, že si Lewisa Collinsa, Martina Shawa a Gordona Jacksona v úlohe pána Cowleyho môžeme pamätať ako neohrozenú trojicu agentov CI5, organizácie, ktorá bojovala so všetkými druhmi zločinu – od mafií cez rasistov a teroristov až po KGB. A prakticky vždy s úspechom.
Či už tvorcovia vyberali zbrane podľa dostupnosti alebo vďaka nadšeniu vtedajších zbrojných poradcov, vznikla v seriáli Profesionáli prekvapivo pestrá prehliadka palných zbraní svojej doby. Vedľa bežne známych konštrukcií sa na obrazovke objavili aj prototypy, zberateľské rarity a zbrane, ktoré významne ovplyvnili ďalší vývoj. Aj po viac než štyridsiatich rokoch tak seriál ponúka niečo nielen fanúšikom akcie, ale aj každému, koho zaujíma história palných zbraní.

