Zatváracie nože pre EDC: Ako sa vyznať v materiáloch, zámkoch a konštrukcii

Zatvárací nôž patrí medzi základné súčasti EDC výbavy aj praktického vybavenia pre outdoor, prácu alebo každodenné použitie. Jednotlivé modely sa ale výrazne líšia použitými materiálmi, konštrukciou, typom zámku aj spôsobom otvárania. Práve tieto vlastnosti rozhodujú o tom, ako pohodlne sa bude nôž používať, ako dlho vydrží aj pre aké činnosti bude najvhodnejší.

V tomto sprievodcovi sa pozrieme na najdôležitejšie parametre zatváracích nožov a vysvetlíme, ako sa v nich zorientovať. Vďaka tomu si ľahšie vyberiete nôž, ktorý bude zodpovedať vašim potrebám aj spôsobu používania.

Nôž patrí k najstarším nástrojom, ktoré človek používa. Dokonca bol v roku 2005 v ankete časopisu Forbes označený za najdôležitejší nástroj ľudstva. Ak za nôž považujeme aj opracované kamenné rezné nástroje, jeho história siaha približne 2,5 milióna rokov do minulosti.

Zatváracie nože sa líšia nielen tvarom čepele, ale aj konštrukciou, materiálmi a použitými mechanizmami. Správny výber závisí predovšetkým od zamýšľaného spôsobu použitia. Foto: Rigad

Čo je zatvárací nôž a ako vznikol

Hlavnou výhodou zatváracieho noža je možnosť po použití bezpečne skryť čepeľ do rukoväte. Vďaka tomu je nôž kompaktnejší, ostrie je lepšie chránené pred poškodením a nie je nutné používať samostatné puzdro. Skladacia konštrukcia navyše umožňuje hospodárnejšie využitie materiálu.

Prvé skladacie nože sa údajne objavujú už v dobe železnej. Konštrukčne išlo o jednoduché čepele, ktoré sa v rukoväti z dreva alebo kosti otáčali okolo čapu – bez poistiek či prítlačných pružín. Väčšieho rozšírenia sa skladacie nože dočkali v starovekom Ríme, približne medzi 1. a 4. storočím n. l.

Dnes nosí zatvárací nôž ako súčasť EDC výbavy mnoho ľudí. Často ich prezradí iba vreckový klip vykúkajúci z vrecka nohavíc. Ponuka zatváracích nožov je ale veľmi široká a jednotlivé modely sa výrazne líšia použitými materiálmi, konštrukciou aj spôsobom otvárania. Preto je dobré si ešte pred výberom ujasniť niekoľko základných požiadaviek.

Pri výbere zatváracieho noža pre EDC sa oplatí položiť si niekoľko základných otázok:

• Koľko chcem alebo môžem do noža investovať?

• Na čo budem nôž najčastejšie používať?

• Aké legislatívne obmedzenia sa na mňa vzťahujú?

• Aký systém istenia čepele preferujem?

• Akú oceľ čepele a materiál rukovätí zvoliť?

• Aký tvar čepele a výbrus mi bude najlepšie vyhovovať?

• Aké konštrukčné prvky sú pre mňa dôležité?

• Aký veľký a ťažký nôž som ochotný nosiť každý deň?

• Ako jednoducho sa nôž čistí a brúsi?

Moderné zatváracie nože často kombinujú originálne konštrukčné riešenia s nízkou hmotnosťou a jednoduchou manipuláciou jednou rukou. Foto: Rigad

Ako si vybrať zatvárací nôž pre EDC

Pri výbere zatváracieho noža neexistuje jediné správne riešenie. Každý používateľ má iné požiadavky, preto je dobré jednotlivé parametre posudzovať v súvislostiach. Začnime tým najzákladnejším – cenou.

Cena: Koľko investovať do zatváracieho noža

Tu nemá zmysel čokoľvek radiť. Existujú lacnejšie nože, u ktorých je pomer výkonu a ceny 9,5/10 a ktoré pri slušnom zaobchádzaní vydržia naozaj dlho. Existujú ale aj drahé nože s čepeľami z tých najnovších práškových ocelí a tých najfuturistickejších tvarov, ktoré síce vynikajú osobitosťou, avšak z praktického hľadiska prinášajú menší úžitok než nože s násobne nižšou cenou.

Účel použitia noža

Predstavy o využití noža bývajú často oveľa farebnejšie než každodenná prax. Najčastejšie sa rovnako bude jednať o rozrezávanie obalov, obálok či balíkov, skracovanie povrázkov, porcovanie a lúpanie ovocia či krájanie iných potravín.

Je ale jasné, že existujú profesie, u ktorých môže dostať nôž viac „záťaže“ – hasiči, policajti, vojaci či zdravotní záchranári. U týchto profesií sa užívateľ môže stretnúť s potrebou rezať popruh či bezpečnostný pás, rozrezať odev zraneného, rezom uvoľniť nepotrebné istiace lano, použiť nôž pri nácviku prežitia v teréne, ale tiež niekedy zapáčiť, otvoriť debnu so strelivom či muníciou, skrátka použiť nôž v rozpore s odporúčaním výrobcu.

Tu možno zvoliť dva prístupy – buď si kúpim lacnejší nôž, ktorého mi nebude ľúto a ktorý hoci so slzami, ale s pokojom na duši účelne „zničím“ a vyhodím, alebo preskúmam hĺbky internetu, niečo si naštudujem a kúpim niečo, čo vydrží, ale zaplatím za to samozrejme oveľa vyššiu cenu. Ak sa rozhodnem ísť druhou cestou, využil by som skúsenosti skúsenejších, recenzie, testy a hodnotenia na YouTube zo strany používateľov, ktorým sa najlepšie podarilo nôž poškodiť či zničiť. Prečo zničiť? Pretože prekročením hranice vám za vaše peniaze odhalili, kde sa ona hranica nachádza.

Legislatívne obmedzenia pri nosení noža

Žijeme vo svete, ktorý sa riadi pravidlami a obmedzeniami. O príčinách a zmysle niektorých z nich môžeme debatovať, môžeme s nimi nesúhlasiť, ale to je tak asi všetko, čo s nimi môžeme robiť. Niektoré z nich sa týkajú nožov.

Ak sa chystáte do zahraničia, či už na dovolenku alebo pracovne, odporúčam si pred návštevou preštudovať tamojšie zákony a obmedzenia, ktoré sa týkajú nožov – napr. Nemecko, Veľká Británia, Holandsko či Nórsko. Niekde totiž stále panuje presvedčenie, že nôž môže za zranenie, lyžica za obezitu a ceruzka za slová na papieri. Ako by paragraf zakazujúci nosenie noža bol účinnejší než paragraf zakazujúci ublížiť inému.

Rovnaký model môže byť dostupný v niekoľkých farebných aj materiálových variantoch. Výber črienok ovplyvňuje nielen vzhľad, ale aj ergonómiu a vlastnosti noža. Foto: Rigad

Typ zámku a istenie čepele

Kĺbový spoj

Jedná sa o nôž, u ktorého je čepeľ v otvorenom stave udržiavaná len tlakom plochej pružiny na časť chrbta stopky čepele, pričom táto plochá pružina pôsobí zároveň ako doraz. Príkladom môže byť napr. známy švajčiarsky nôž od firmy Victorinox, avšak iba modely v dĺžke do 93 mm. Modelový rad o dĺžke 111 mm už má ďalšie prídavné istenie.

Nevýhodou slip jointu je možnosť, že pri nešikovnej manipulácii či nepozornosti môže pri tlaku či údere na chrbát čepele otvoreného noža dôjsť k sklopeniu čepele na chrbát prstov ruky, ktorá nôž drží. Výhodou je jednoduchosť konštrukcie a hlavne menej problematické nosenie (pri dodržaní predpísanej dĺžky čepele a podmienok nosenia) vo väčšine štátov Európy.

Liner lock

Liner lock zabezpečuje otvorenú čepeľ pomocou pružnej časti príložky – kovovej nosnej časti rukoväte skladacieho noža, na ktorú sa následne pripevňujú gripy (tréningy) a ktorá nesie „pivot“, čiže čap čepele. Príložka je viditeľná zospodu, zo strany ostria noža, a odistí sa tlakom do strany tak, aby „uhla“ sklápanej čepeli.

Jedná sa o veľmi intuitívnu poistku, ktorá ale pri nesprávne zvolenej hrúbke či pružnosti príložky a nesprávnom uhle dosadacej časti čepele môže po čase vykazovať vertikálne vôľe, ktoré sa veľmi ťažko odstraňujú.

Rámový zámok

Poistka, ktorá má rovnaký princíp istenia ako liner lock, avšak je tvorená pružnou časťou kovovej bočnice rukoväte, teda nie iba tenkou prepážkou pod rukoväťou.

Býva častá u drahších značiek (Zero Tolerance, Chris Reeve) a u týchto značiek býva vylepšená inštaláciou oceľovej dosadacej časti istiacej bočnice (lock baru), ktorá sa v zabezpečenom stave opiera o čepeľ, aby pri používaní nedošlo k deformácii mäkšieho materiálu bočnice, ku ktorej dochádza najmä u črienok z titánu.

Zadný zámok

Back lock je chrbtová poistka, u ktorej odpružená lišta na chrbte rúčky zapadá svojím výstupkom do priečnej drážky na tele čepele. Drážka sa nachádza na hornej časti „čapu“ čepele, v ktorom je otvor pre pivot. Výstupok na lište bráni sklopeniu čepele ťahom, a pre jej zatvorenie je preto nutné stlačiť určitú časť chrbtovej lišty.

Nevýhodou je vznik vertikálnych vôlí v okamihu, keď sa výstupok lišty deformuje vytláčaním o čepeľ. Toto riešenie je tradičné napríklad u nožov Buck 110 alebo Mikov Fixír.

Tri-Ad lock

Vo svojej podstate ide o modifikáciu back locku, len s tým rozdielom, že výstupok chrbtovej lišty je kužeľovitý, zapadá do priečneho zárezu na stopke čepele, ale súčasne sa prednou časťou opiera o tzv. stop pin (čap, ktorý pri otváraní zastaví čepeľ v pracovnej polohe). Vďaka tvarovaniu výstupku sa prípadne vzniknuté vôle samy vytlačia – kužeľovitý výstupok jednoducho zapadne hlbšie. Systém odblokovania je rovnaký ako u back locku.

V súčasnej dobe ho oficiálne používa najmä firma Cold Steel. Táto poistka je hodnotená ako jedna z najspoľahlivejších. Z hľadiska umiestnenia nárazníka a tuhosti pružiny takmer nie je šanca, že by si človek nôž pri práci náhodou sám odistil.

Axis Lock

Axis lock je poistný mechanizmus, u ktorého odpružený priečny čap v rúčke, ktorý má výrezmi v bočniciach vymedzenú dráhu pohybu, zozadu zablokuje otáčajúci sa stopku čepele. Táto poistka má tiež schopnosť vytláčania, ak na priečny čap pôsobí rovnomerný tlak pružín. Pre odblokovanie je potrebné najprv stiahnuť priečny čap smerom vzad tak, aby uvoľnil dráhu otáčajúcej sa stopke.

Donedávna bol tento typ poistky oficiálne používaný výlučne firmou Benchmade, ale vďaka vypršaniu patentu v roku 2016 sa pod rôznymi názvami rozšíril aj k ďalším značkám (napr. Ganzo).

Button lock

Button lock využíva poistku, u ktorej sklopeniu čepele bráni priečne valcové tlačidlo blízko pivotu čepele. Pre odistenie sa tlačidlo stláča zboku tak, aby časť jeho tela s menším priemerom umožnila pootočenie čepele k zatvoreniu.

Poistka môže fixovať čepeľ aj v uzavretej polohe, čo sa využíva najmä u vystreľovacích nožov otváraných asistovane či automaticky pomocou pružiny (najmä u firiem Böker, Pro-Tech a Kizer).

Materiály zatváracieho noža

Materiál čepele aj rukoväte výrazne ovplyvňuje vlastnosti zatváracieho noža. Zatiaľ čo konštrukcia a poistka rozhodujú o bezpečnosti a ovládaní, použitá oceľ určuje najmä ostrosť, výdrž ostria, odolnosť proti korózii a náročnosť brúsenia.

Akú oceľ čepele zvoliť

Základné rozdelenie ocelí na čepele nožov je na uhlíkové – ľahko korodujúce – a korozivzdorné, ktoré sú v závislosti od obsahu prísad schopné korózii viac či menej odolávať. Typ zvolenej ocele bude samozrejme mať vplyv na užívateľské vlastnosti čepele (odolnosť a trvanlivosť ostria, húževnatosť), ale často zanedbávaný je aj vplyv spracovania tejto ocele.

Inými slovami – aj kvalitná prášková oceľ, ktorá je zle spracovaná, môže mať z používateľského hľadiska horšie vlastnosti ako priemerná oceľ so špičkovým spracovaním. Čisto podľa ocelí by som sa preto neorientoval. Navyše priemerný používateľ výrazný rozdiel medzi podpriemernými a špičkovými oceľami pravdepodobne ani nezbadá.

Preto je na zváženie každého, ako veľmi dovolí zvolenému materiálu čepele prehovárať do koncovej ceny. Dosť často má potom človek strach nôž z drahej ocele používať, čo je vlastne kontraproduktívne – špičková oceľ je tam práve preto, aby viac vydržala.

Materiál rukoväte a črienok

Rukoväť či rukovätnica noža môže byť vyrobená z takmer nekonečného radu materiálov. Od prírodných – dreva, parohu, kosti, rohoviny, zuboviny či klov (mamutích) – až po syntetické.

Pozor, niektoré prírodné materiály je potrebné najprv stabilizovať, tzn. ochrániť pred prirodzenou degradáciou biologických štruktúr, najmä vplyvom vlhkosti, ale súčasne aj pred nadmerným vysychaním, a tým zmenou rozmerov. Na tento účel sa používa napr. napúšťanie epoxidovou živicou (najmä pri poréznom biomateriáli).

Ak nie je človek zarytý tradicionalista a staromilec, mal by skôr zvážiť niektorý zo syntetických materiálov, ako sú G/FRN (Glass-/Fiberglass-Reinforced Nylon – nylon spevnený skleným vláknom), Micarta – laminovaný vláknitý materiál (tkanina, plátno alebo papier) presiaknutý fenolovou živicou, G10 – kompozit zo sklených vlákien a spojiva, teda epoxidu, alebo karbón – kompozit z uhlíkových vlákien a spojiva, tiež epoxidovej živice; v podstate to isté čo G10, len s rozdielnym typom vlákna.

Výhodou syntetických materiálov je pevnosť a odolnosť proti vlhkosti a poveternostným vplyvom všeobecne. Je lepšie, ak je ich povrch dodatočne zdrsnený, pretože bez zdrsnenia môžu nože kĺzať v mokrej či spotenej ruke pri práci v kuchyni, pri táborení alebo pri opravách techniky či výstroja. Ale pozor na príliš agresívne zdrsnenie – bude nadmerne opotrebovávať okraje vreciek pri nosení a pokožku rúk pri používaní.

Ďalším možným materiálom črienky je eloxovaný hliník, anodizovaný titán, oceľ či iný kov, ako je mosadz alebo bronz. Všeobecne sú u rukovätí z kovov nepríjemné rýchly prenos tepla, elektrická vodivosť, u ocele aj hmotnosť a potreba zdrsnenia plochy kvôli klzkosti. U titánu je to aj vyššia cena daná jeho ťažším spracovaním a vyššími výrobnými nákladmi.

Materiál rukovätí ovplyvňuje nielen vzhľad noža, ale aj jeho odolnosť, hmotnosť a istotu úchopu. Drevo patrí medzi tradičné materiály, moderné nože ale často využívajú aj pokročilé kompozity. Foto: Rigad

Tvar čepele a výbrus

Toto téma je príslovečná rabbit hole. Osobne odporúčam tvar čo najjednoduchší, pretože ostrie každého noža je treba udržovať. A nabrúsiť zložitú zmes kriviek, hoci umelecky hodnotných a jedinečných, navyše v improvizovaných podmienkach, to je potom drina a skúška vôle.

Tvar čepele je viac či menej záležitosťou definovania tvaru hrotu či polohy špičky voči chrbtu čepele.

Tvary čepelí

Základné typy tvaru čepelí:

• Zvýšený hrot (trailing point), skôr pri pevných nožoch na spracovanie rýb,

• priama špička (straight point), často ju možno vidieť pri fínskych alebo všeobecne severských nožoch,

• znížený hrot (drop point), tradičný tvar u nožov firmy Victorinox,

• kopijovitý tvar (spear point), stredohrotá čepeľ; často je na chrbte vybrúsené tupé, tzv. falošné ostrie, aby čiastočne pripomínala obojstranne brúsenú dýku,

• americké (American) tanto – hrot s výraznou hranou prechodu medzi výbrusom ostria a rovným výbrusom špičky (preslávila ho najmä firma Cold Steel),

• japonské (Japanese) tanto – tradičný výbrus, pri ktorom výbrus ostria viditeľne prechádza do rádiusu výbrusu špičky,

• „ovčie kopýtko“ (sheepfoot), v podstate obrátený straight point, pri ktorom by bolo ostrie nabrúsené akoby iba na chrbte čepele; používa sa na úžitkových či pracovných nožoch a na starších vojenských námorných zatváracích nožoch,

• wharncliff – v podstate sheepfoot s agresívnejším, ostrejším hrotom,

• clip point – čepeľ so zníženým hrotom, pri ktorej je zníženie k hrotu vykonané rovným alebo oblúkovým skosením chrbta (typicky bowie),

• zvrátené (reverse) tanto – istá podobnosť princípu so sheepfootom – v podstate americké tanto, u ktorého by ostrie tvorila iba chrbtová časť čepele.

Typy výbrusu

Typ výbrusu čepele je daný spôsobom odoberania materiálu z bokov čepele smerom k ostriu alebo fazete.

Základné typy výbrusov:

• Dutý (konkávny) výbrus (hollow grind) – veľmi rezivý aj u čepelí z materiálu väčšej hrúbky; nevýhodou je kvôli agresívnemu ztenčeniu vyššia náchylnosť k poškodeniu vylomením,

• plochý výbrus (flat grind) – rozumný kompromis medzi rezivosťou a odolnosťou ostria, zvyčajne sa brúsi už od chrbta čepele,

• šabľový výbrus (saber grind) – podobný plochému, len je brúsený nižšie než priamo od chrbta, približne v polovici výšky čepele, a je zakončený fazetou; je veľmi odolný,

• konvexný (šošovkovitý) výbrus (convex grind) – opak konkávneho, s vyšším dôrazom na odolnosť ostria, má však nižšiu rezivosť,

• škandinávsky výbrus (scandi grind) – výbrus bez fazety, v podstate šabľový výbrus brúsený priamo do ostria bez faziet,

• jednostranný (dlátový) výbrus (chisel grind) – výbrus je obvykle plochý, ale len z jednej strany čepele; používa sa v praxi skôr pri japonských kuchynských nožoch, stolárskom náradí (širočina) alebo sedlárskych nástrojoch (kneip).

Ďalej môže byť ostrie noža vybavené zúbkovaním, či už čiastočným alebo po celej dĺžke ostria. Je pravda, že zúbkovanie lepšie delí vláknité materiály – laná, popruhy, pásy či textílie. Preto sa často používa na rescue (záchranárskych) nožoch.

Tieto nože sa však používajú obvykle zriedka, iba na daný účel, a netrpia teda opotrebovaním z bežného používania, hoci je pravda, že vďaka „zubom“ vydrží zúbkované ostrie rezať dlhšie než hladké ostrie, ak je brit otupený rovnakou mierou. Lenže nabrúsiť nôž so zúbkovaným ostrím, to chce jednak špeciálny nástroj na brúsenie, ale aj riadny diel trpezlivosti a zručnosti.

Spôsoby otvárania zatváracieho noža

Základné rozdelenie je na nože otvárané obojručne a jednoručne. Na toto rozdelenie je dobré myslieť najmä pri cestovaní – veľké množstvo krajín obmedzuje nosenie jednoručne otváraného noža s istenou čepeľou.

Dvojručné otváranie, najmä pomocou nechtíka, teda oblúkovitého vrúbkovania na boku čepele, majú napr. nože typu Victorinox či Mikov.

Jednoručné otváranie sa vykonáva pomocou palcového kolíka (thumb stud), rôzne tvarovaného otvoru v čepeli, flipperu či inej vyčnievajúcej časti tela čepele. Výhoda palcového kolíka spočíva v istote otvorenia, avšak nevhodne umiestnený palcový kolík môže prekážať pri rezaní materiálu.

Otvor v čepeli zase nerozširuje hrúbku čepele, ale kvôli chýbajúcemu materiálu ju oslabuje, a preto je potrebné dávať pozor na vhodné tvarovanie čepele. Flipper, akási polozáštita, ktorá v zavretom stave prečnieva cez chrbát rukoväte a jej rázovým stlačením sa nôž otvára, pričom čepeľ nič neoslabuje ani nerozširuje, je podľa môjho názoru najlepším spôsobom manuálneho otvárania noža.

Ďalším rozdelením otvárania je na manuálne, asistované či automatické. Manuálne otváranie je vykonávané iba pohybom ruky či prstov používateľa. Pri asistovanom otváraní je nutné, aby používateľ pootvoril manuálne čepeľ do určitého uhla tak, aby asistujúca pružina sčasti alebo úplne dokončila otvorenie.

Automatické nože sa otvárajú pomocou páčky, tlačidla či posuvného tlačidla, keď poistka uvoľní predpruženú čepeľ, ktorá je potom do pracovnej polohy dopravená čisto pomocou pružiny. Môže sa tak diať buďto po oblúku ako u klasického zatváracieho noža (Side Opening Switchblade) alebo výsuvným pohybom dopredu (OTF – out-the-front), tzv. vyskakovacieho noža.

Všeobecne možno povedať, že najmä u OTF mechanizmov je pre spoľahlivú funkciu nutné, aby medzi dielmi boli prevádzkové vôle, čo môže mať za následok mierny pohyb čepele vo vertikálnom či horizontálnom smere. Akýkoľvek automatický zatvárak je krásna hračka, v prípade nožov Microtech tiež poriadne drahá. Lenže ako pri všetkom – čím viac súčiastok, tým vyššia je pravdepodobnosť, že sa niektorá z nich môže pokaziť či opotrebovať (typicky pružina).

Pre bežné EDC aj pobyt v prírode je dôležité zvoliť nôž, ktorý zodpovedá zamýšľanému spôsobu používania. Univerzálny model býva pre väčšinu používateľov najlepšou voľbou. Foto: Rigad

Konštrukčné detaily, ktoré stoja za pozornosť

Vedľa materiálu čepele a typu poistky ovplyvňujú vlastnosti zatváracieho noža aj menej nápadné konštrukčné detaily. Práve tie často rozhodujú o plynulosti chodu, odolnosti aj celkovom používateľskom komforte.

Uloženie čepele: Podložky alebo ložiská?

Je normálne, že sa do pohyblivého spojenia medzi čepeľou a rukoväťou kvôli hladkosti chodu vkladá niektorý z typov klzného uloženia či ložísk. Základné rozdelenie klzného uloženia je na nylonové/teflónové a bronzové. Ložiská sú obvykle guľôčkové. Rozdiel je samozrejme v komforte pri používaní, trvanlivosti, ale aj v citlivosti na nečistoty. Všadeprítomný „pocket lint“ (vlákna, chĺpky, prach) dokáže nezaobaleným guľôčkovým ložiskám lacnejších nožov po čase dosť znepríjemniť chod.

Ako sa starať o zatvárací nôž

Nôž, rovnako ako každý nástroj, potrebuje čas od času poriadne vyčistiť. Najlepšieho výsledku možno samozrejme dosiahnuť iba v prípade, že je nôž rozoberateľný, a preto by som sa rozhodoval skôr pre nože bez nitovaných spojov.

Pri údržbe odporúčam dodržiavať niekoľko jednoduchých zásad:

• Používajte správne náradie. Pri skrutkových spojoch vždy vyberte bit zodpovedajúceho typu a rozmeru a na dotiahnutie ideálne momentový kľúč. Strhnutý závit na skrutke s imperiálnym stúpaním je veľmi nepríjemná komplikácia.
• S tekutou závlačkou zaobchádzajte opatrne. Nadmerné použitie môže neskoršie rozobratie noža výrazne skomplikovať.
• Nepreháňajte to s mazaním. Olej na seba viaže drobné vlákna a nečistoty, ktoré sa následne hromadia v najtesnejších miestach mechanizmu.
• Po kontakte s potravinami nôž očistite. Šťavy z citrusov môžu podporovať koróziu, sladké šťavy fungujú ako slabé lepidlo a zvyšky mäsa môžu začať hniť. Platí to aj pre koróziivzdorné ocele.
• Nepoužívajte zatvárací nôž na činnosti, pre ktoré nie je určený. Páčenie, skrutkovanie alebo dnes obľúbené batonovanie (štiepanie klátikov pomocou úderov dreveným kyjakom na chrbát čepele) výrazne zaťažujú konštrukciu noža.

Niektorí fanúšikovia preto nosia nože dva – jeden na „špinavú prácu“ a druhý na prácu s potravinami. Zatvárací nôž má svoje hranice použitia dané pohyblivým spojením čepele s rukoväťou a konštrukčnými vlastnosťami poistky. Je veľmi jednoduché zničiť aj vysoko kvalitný zatvárací nôž, avšak s rozumným prístupom môže aj low-cost zatvárací nôž z podpriemerných materiálov vydržať užívateľovi celý život.

Ako vybrať zatvárací nôž, ktorý nebudete ľutovať

Výber zatváracieho noža nie je len otázkou ceny alebo vzhľadu. Dôležitejšie je zvoliť model, ktorý bude zodpovedať spôsobu používania, ponúkne vhodnú konštrukciu, kvalitné materiály a bude vám dobre sedieť v ruke. Správne vybraný a rozumne používaný nôž potom môže bez problémov slúžiť mnoho rokov.

Odporúčaný produkt

Súprava čistenia MELEE pre nože, multitool, sekery Riflecx®

€ 26,53Skladom

Zobraziť detail