Na prvý pohľad vyzerajú podobne – kompaktné rozmery, vysoká kapacita zásobníka, rýchla ovládateľnosť. Napriek tomu medzi nimi existuje zásadný rozdiel. PDW totiž nevzniklo ako „modernejší samopal“, ale ako odpoveď na konkrétne požiadavky armády a bezpečnostných zložiek. V článku si vysvetlíme, v čom sa tieto kategórie skutočne líšia, prečo nestačí porovnávať len kaliber a akú úlohu hrajú v praxi.
Jednoduchá odpoveď je – nie. Samopal je kompaktná automatická zbraň komorovaná na pištoľové strelivo. PDW je veľmi podobný typ zbrane, len s tým rozdielom, že používa špecifický kaliber, ktorý PDW odlišuje od samopalu.
Je tu však jedno drobné „ale“. Toto pomerne jednoduché rozdelenie platí približne od začiatku 90. rokov. Medzníkom bolo uvedenie prvej skutočne úspešnej PDW zbrane na trh – FN P90. História, ktorá tomu predchádzala, bola tiež veľmi zaujímavá, o tej však až v niektorom z ďalších článkov. V tomto texte sa zameriame na PDW v podobe, v akej ich poznáme dnes.

H&K MP7A2 s kolimátorom Aimpoint Micro T-2, taktickým svietidlom a prednou rukoväťou. Foto: ČR Tactical / Wikimedia Commons (CC BY-SA 4.0)
Ako už bolo spomenuté, hlavným rozdielom medzi samopalom a PDW je kaliber. Samopaly dnes používajú vo väčšine prípadov strelivo kalibru 9 mm Luger. To je známe svojim solídnym výkonom v relatívne kompaktnom balení. V minulosti však tento kaliber bol len jeden z mnohých. Samopaly boli vyrábané v celej palete kalibrov, začínajúc malokalibrovým .22 LR (American 180) cez 7,65 mm Browning (Sa vz. 61), rôzne špecifické kalibre pre dané krajiny (9×23 mm Largo, 7,65 mm French, 7,62 mm Tokarev) až po starý dobrý „lietajúci popolník“ – teda .45 ACP (Thompson, M3 Grease Gun).
Čisto „PéDéWéčkové“ náboje, pokiaľ sa budeme rozprávať o tých, ktoré sa skutočne široko používajú, sú v podstate dva. 5,7×28 mm je náboj belgickej zbrojovky FN Herstal a je komorovaný okrem už spomenutého FN P90 aj v pištoli FN Five-seveN, ktorú poznáme všetci z Counter-Strike.
V posledných rokoch tento náboj zaznamenal prudký nárast popularity v USA a vďaka tomu sa na trhu objavili ďalšie pištole (Ruger 57, S&W M&P 57 atď.) aj karabíny. Dokonca je možné si na tento PDW náboj prerobiť pušku AR-15.
Druhou alternatívou, ktorá prišla na trh na prelome milénia, je kaliber 4,6×30 mm od nemeckej zbrojovky Heckler & Koch (H&K), ktorá preň vyvinula kompaktnú automatickú zbraň H&K MP7. V tomto prípade ide o kaliber, ktorý je vyhradený prakticky len pre ozbrojené zložky.
Možno si lámete hlavu nad tým, prečo sa niekto obťažoval s vývojom nového kalibru, keď tu boli rokmi overené samopaly a útočné pušky. Problém bol v pomere výkonu k rozmerom. Zatiaľ čo samopaly sú obvykle limitované výkonom streliva, u kompaktných útočných pušiek sú to naopak rozmery a hmotnosť.
Rastúce hrozby globálneho terorizmu, organizovaný zločin a čoraz jednoduchšia dostupnosť mäkkej balistickej ochrany – to všetko si vyžadovalo riešenie. Tak vznikol program NATO zhrnutý v dokumente D/296, ktorého cieľom mala byť zbraň pre osobnú ochranu (PDW) pripravená na zaradenie do výzbroje do roku 2000.
Predovšetkým špeciálne jednotky polície a armád po celom svete, ale aj posádky vozidiel, piloti či dôstojníci – tí všetci potrebovali zbraň, ktorá bude maximálne kompaktná, ľahká, s dostatočnou kapacitou zásobníka a zároveň komorovaná na náboj, ktorý si poradí aj s mäkkou balistickou ochranou.
Receptom na tento problém je malý, ľahký projektil s vysokou úsťovou rýchlosťou. Náboj s fľaškovou nábojnicou a malým ľahkým projektilom nápadne pripomína puškový náboj, napr. kaliber .223 Remington, len podstatne zmenšený.
U schopnosti prebiť balistickú ochranu však výhody PDW streliva nekončia. Ani zďaleka. Ďalšou výhodou je veľmi plochá dráha. Inými slovami, strela na vzdialenosť 50–100 m „nepadá“ ako 9 mm Luger. Naopak, oba spomenuté PDW kalibre majú na 100 m stále vyššiu rýchlosť (okolo 500–600 m/s), než má 9 mm Luger na ústi hlavne, napr. u samopalu H&K MP5 (cca 400 m/s). Pravda, PDW náboj neoplýva významnou zastavovacou schopnosťou vzhľadom k značnej nižšej hmotnosti strely, ale kompenzuje to extrémne nízkym spätným rázom, vyšším dostrelom a už spomenutou schopnosťou preniknúť mäkkou balistikou (až úroveň IIIA).

FN P90 v nasadení u taktických potápačov. Bullpup konštrukcia umožňuje kompaktné rozmery pri zachovaní dĺžky hlavne. Foto: Ayuwoki2019 / Wikimedia Commons (CC BY-SA 3.0)
Už sme spomenuli dvoch najdôležitejších zástupcov kategórie PDW – FN P90 a H&K MP7. Vzhľadovo si obe zbrane nie sú prakticky ani trochu podobné. A líšia sa podstatne aj v iných aspektoch.
FN P90 uzrela svetlo sveta na začiatku 90. rokov a do aktívnej služby sa začala zaraďovať okolo roku 1994.
Aj keď to nie je príliš zrejmé, jedná sa o zbraň koncepcie bullpup. To znamená, že záver, v tomto prípade dynamický, a komora hlavne sú posunuté bližšie k ramenu strelca a rukoväť so spúšťou sa nachádza pred nimi smerom k ústiu hlavne. Toto riešenie umožňuje skrátiť dĺžku zbrane pri zachovaní dlhšej hlavne. Vystrelené nábojnice sú vyhadzované dutinou medzi pažbou a rukoväťou zbrane. Tento drobný detail umožňuje pohodlné použitie bullpup zbrane ľavákmi aj pravákmi.
Charakteristickým prvkom zbrane je zásobník umiestnený na hornej strane puzdra záveru. Kapacita 50 nábojov je umožnená uložením nábojov kolmo k osi hlavne. Ústie zásobníka je opatrené akousi „točňou“, ktorá náboj pred podaním otočí o 90°. Podobné riešenie použil o štyri dekády skôr český konštruktér Václav Holek u samopalu ZB 47.
Puzdro zbrane aj časť vnútorného ústrojenstva je vyrobená z odolného polyméru, čo sa pozitívne odráža na nízkej hmotnosti, ktorá je pre PDW kľúčová. Futuristický vzhľad FN P90 zbrani otvoril cestu do videohier aj filmov a seriálov.
H&K MP7 je na prvý pohľad o niečo konvenčnejší a svojím zásobníkom v rukoväti nadväzuje v tomto ohľade na staré dobré samopaly UZI alebo Sa 26. Tam ale všetka podobnosť končí.
Kaliber už sme si vysvetlili, ale to nie je všetko. Na rozdiel od samopalov a svojho hlavného konkurenta FN P90 pracuje H&K MP7 s uzamknutým záverom, nie s neuzamknutým dynamickým záverom, ako je to u samopalov obvyklé. Dalo by sa povedať, že H&K MP7 je z pohľadu systému akousi zmenšenou puškou G36 od toho istého výrobcu.
S puškou G36 a konieckoncov aj s FN P90 zdieľa MP7 široké využitie polymérov v konštrukcii zbrane. Zásobníky s kapacitou 20 a 40 rán sú oproti FN P90 konvenčnejšie, zato je však zbraň značne kratšia, a to vďaka vysúvacej ramennej opierke.
Pre nás je dôležitá informácia, že PDW H&K MP7 používa vo verzii A1 aj Polícia Českej republiky. Tu slúži bok po boku so samopalmi H&K MP5 a CZ Scorpion EVO 3 A1.

H&K MP7 pri držaní v rukách – kompaktné rozmery sú jedným z hlavných znakov kategórie PDW. Foto: Pistoufinaire / Wikimedia Commons (CC BY-SA 3.0)
Ak sa budeme baviť o civilných prevedeniach PDW a samopalov, tak v prípade samopalov je trh doslova zaplavený tzv. PCC – teda Pistol Caliber Carbine, čo zvyčajne nie je nič iné ako samopal, ktorý neponúka možnosť streľby dávkou. Možnosti sú neobmedzené, výber široký.
U PDW je situácia oveľa horšia. S trochou šťastia možno naraziť na semiauto FN P90, lacná ale nebude. U H&K to budete mať oveľa ľahšie – ten v civile jednoducho neexistuje. Posledným variantom sú konverzie pušiek AR-15, prípadne rôzne PCC americkej výroby na náboj 5,7×28 mm.
Pred zaobstaraním takejto zbrane ale zvážte cenu streliva. Ono 0,15 a 1 eur za ranu je poriadny rozdiel!
PDW a samopaly si sú na prvý pohľad blízke, ale vznikli s odlišným zadaním a tomu zodpovedajú aj ich vlastnosti. Zatiaľ čo samopal je dlhodobo overená a univerzálna platforma pre krátke vzdialenosti, PDW predstavuje špecializované riešenie pre situácie, kde hrá úlohu kombinácia kompaktnosti, nízkej hmotnosti a schopnosti prekonať balistickú ochranu.
Rozdiel medzi nimi tak nespočíva len v použitom kalibri, ale predovšetkým v účele, pre ktorý boli navrhnuté. Práve ten určuje, kde má zmysel siahnuť po jednej alebo druhej kategórii – a prečo vedľa seba obe existujú dodnes.
Z pohľadu civilného užívateľa potom zostáva PDW skôr okrajovou záležitosťou, zatiaľ čo samopaly v podobe PCC ponúkajú široké možnosti aj dostupnejšiu prevádzku. O to dôležitejšie je pri výbere zohľadniť nielen parametre zbrane, ale aj reálne použitie a náklady, ktoré s ňou súvisia.

