Pôvodný Škorpion vz. 61 sa stal jednou z najslávnejších československých zbraní. Mnoho menej známy je ale príbeh, ktorý viedol k vzniku moderného CZ Scorpion EVO 3. Ako do celej histórie zapadá zabudnutý vz. 68, neúspešné EVO 2 alebo slovenský prototyp Laugo? A prečo sa vlastne dnešné EVO volá práve „trojka“?
Samopaly Škorpion asi netreba predstavovať ani tým, ktorí sa inak o streľbu príliš nezaujímajú. Filmy, videohry, knižné romány, historické fotografie alebo jednoducho len spomienky z vojny. Tam všade možno stretnúť pôvodného Škorpiona, správnym označením samopal vzor 61. Túto kompaktnú zbraň, mnohými považovanú za prvú skutočnú PDW, milujú hollywoodski filmári aj tvorcovia videohier. A my strelci rozhodne nie sme výnimkou.
Možno ste si ale položili otázku, ako súvisí pôvodný Škorpion so súčasným samopalom/PCC z produkcie Českej zbrojovky – CZ Scorpion EVO 3. Veď sa jedná o úplne odlišné zbrane. A navyše ani nesedí označenie EVO 3. Kam sa podelo EVO 2, ak by sme samopal vzor 61 považovali za „EVO 1“? Na to si dnes odpovieme.

CZ Scorpion EVO 3 patrí medzi najúspešnejšie moderné české samopaly a PCC platformy posledných rokov.
Samopal vz. 61 bol zavedený do výzbroje Československej ľudovej armády a Zboru národnej bezpečnosti a na jeho podnet vznikol už v roku 1961. Za jeho vznikom stojí geniálny konštruktér Ing. Miroslav Rybář, ktorý Škorpióna pod pôvodným názvom Š-59 vyvinul ako súčasť svojej diplomovej práce na Vojenskej akadémii v Brne.
Vývoj zbrane, zavedenej v roku 1963 do výzbroje zložiek MV a MO, však neskončil a pokračoval samopalmi vz. 64, čo bol variant Škorpiona v kalibri 9 mm Browning, a vz. 65 v kalibri 9 mm Makarov. Vrcholom bol potom samopal vz. 68. Táto verzia v kalibri 9 mm Luger už bola výrazne väčšia a prakticky išlo o úplne novú zbraň. Bohužiaľ, nedlho po jej dokončení Ing. Rybář v roku 1970 umiera, a to vo veku iba 46 rokov.
Je potrebné povedať, že na počiatku 70. rokov bol koncept samopalu vz. 68 skutočne veľmi progresívny. Ak by vznikol niekde na Západe u zbrojoviek, ktorým totalitný komunistický režim nešikovným spôsobom neurčoval, čo majú vyrábať, dočkal by sa tento samopal bezpochyby obrovského úspechu. Je to rovnaký prípad ako iný známy uherskobrodský výrobok – CZ 75.
S koncom 60. rokov sa príbeh Škorpióna na dlhší čas uzatvára. Krátke oživenie prišlo na začiatku 80. rokov s vývojom prototypu samopalu vz. 82 vo vtedy novom kalibri 9 mm vz. 82, určenom pre rovnomennú služobnú pištoľ. Aj tu však zostalo iba pri skúšobných vzorkách, ktoré sú dodnes uložené v archíve Českej zbrojovky.
Pomyselnej resuscitácie sa Škorpióny dočkali po nežnej revolúcii. Vtedy vznikla potreba nájsť pre starnúceho Škorpióna vz. 61 nástupcu. Jedným z dôvodov bol už nevyhovujúci kaliber. S rastom organizovaného zločinu v 90. rokoch a neskôr aj hrozbou terorizmu začala strácať dych. Nehovoriac o rozvoju v oblasti balistickej ochrany. Náboj kalibru 7,65 mm Browning prestal vyhovovať a bolo rozhodnuté, že polícia aj armáda budú postupne prezbrojovať na kaliber 9 mm Luger.
U pištolí šlo o zdanlivo jednoduchú úlohu – upraviť osvedčenú CZ 75 podľa požiadaviek ozbrojených zložiek. Tieto požiadavky dali vzniknúť pištoliam CZ 75 D Compact a CZ 75 SP-01 Phantom. U samopalov sa Česká zbrojovka pokúsila urobiť niečo podobné – oprášiť zabudnutý prototyp samopalu vz. 68 a prispôsobiť ho potrebám moderných ozbrojených síl.
Tak vznikol samopal Škorpion 9×19 – naše EVO 2. Zbraň vychádzala z pôvodného prototypu vz. 68, zároveň ale prešla výraznými úpravami z hľadiska ergonómie aj modularity. Ústie hlavne bolo opatrené závitom pre ľahšiu montáž tlmiča. Pôvodný vz. 61 používal zložitejšie uchytenie pomocou kleštiny. Pod hlavňou sa objavila, vtedy ešte zďaleka nie tak obvyklá, lišta Weaver pre uchytenie svietidla a naťahovacia páka bola zväčšená pre lepšiu manipuláciu.
Zmeny prebehli samozrejme aj vnútri. Odpružené závažie vo vnútri záveru pomáhalo skrotiť energiu náboja 9 mm Luger. Do roku 2004 však vzniklo iba 85 kusov. Vývoj potom vyvrcholil zaujímavým konceptom XCZ 868, ktorý už mal k pôvodnému vz. 61 pomerne ďaleko. V tom čase už bolo jasné, že budúcnosť patrí ľahkým zliatinám a polyméru, a Škorpion 9×19 tak zostal v tieni svojho staršieho a väčšieho bračeka.

Moderný Scorpion EVO 3 nadväzuje na tradíciu pôvodných samopalov Škorpion, konštrukčne však ide o úplne inú generáciu zbraní.
Česká zbrojovka si však bola vedomá, že jej v portfóliu chýba moderný samopal, ktorý by po boku služobných pištolí mohol byť ponúkaný ozbrojeným zložkám a nadviazať tak na úspech „šesťdesiatjednotky“. Do úvahy pripadlo hneď niekoľko značne progresívnych prototypov, nakoniec ale zvíťazila zbraň, na ktorej pracovala skupina slovenských nadšencov z Trenčína. To sa písal rok 2007.
Ak vám názov prototypu „Laugo“ pripadá trochu povedomý, tak vedzte, že sa nemýlite. Na čele vývoja totiž stál neskorší otec pištolí Alien od spoločnosti Laugo Arms a tiež nedávno uvedeného PCC Stinger 9, Ján Lučanský.
Pri pohľade na prototyp samopalu Laugo je možné na prvý pohľad rozoznať budúce kontúry CZ Scorpion EVO 3, hoci sa na zbrani odohral ešte celý rad dôležitých zmien. Oproti svojmu prototypu je EVO 3 väčšie, a hoci sa tým koncepciou vzďaľuje pôvodnému samopalu vz. 61, stále ide o veľmi kompaktnú a ľahkú zbraň.
Nový model s označením CZ Scorpion EVO 3 A1 bol prvýkrát predstavený o dva roky neskôr, v roku 2009, na veľtrhu IDET v Brne.
CZ Scorpion EVO 3 je založený na princípe dynamického záveru a strieľa z prednej, uzavretej polohy. Ak vám tieto pojmy nič nehovoria, pozrite sa na náš článok o systémoch samopalov. Zaujímavosťou je u EVO 3 pomerne krátka dráha chodu záveru, čo v súhre s jeho pomerne kompaktnými rozmermi u plne automatickej verzie A1 prináša pomerne vysokú kadenciu, ktorá bez problému prekračuje hranicu 1000 rán za minútu. Treba podotknúť, že zbraň je aj napriek tomu pomerne slušne ovládateľná, a to vďaka veľmi dobrej ergonómii.
Zaujímavosťou je u EVO 3 puzdro záveru, ktoré je rovnako ako puzdro spúšťového systému a predpažbie vyrobené z odolného polyméru. U verzie A1 je zbraň zariadená na streľbu jednotlivými ranami, trojrannou dávkou a plne automaticky. U civilnej verzie S1 a S2 sme o to najzábavnejšie, pochopiteľne, ochudobnení.
Čo ale civilná EVO 3 zdieľa so svojou plne automatickou verziou, je výborná odolnosť, spoľahlivosť a slušný strelecký komfort. K spoľahlivosti by sme mohli snáď dodať, že počas továrenského testovania sa zo zbrane bez problému vystrelilo 35 000 rán. Že sa nejedná o ojedinelú výdrž, dokazujú značne ostreľované a stále fungujúce kusy na strelniciach po celom svete.
Ďalším dôkazom vydarenej konštrukcie „EVA“ je už samotná dĺžka jej života na trhu. V portfóliu Českej zbrojovky figuruje už 17 rokov a v civilnom prevedení sa ponúka v celom rade variantov – od krátkeho prevedenia MICRO cez štandardnú 8-palcovú verziu až po karabíny so 16-palcovou hlavňou. Novinkou predminulého roku je rovnako aj variant v kalibri .22 LR.
A ak vám nestačí ani tento argument, potom vedzte, že aftermarket pre tieto zbrane je naozaj široký a ponúka nespočetné množstvo doplnkov. Možnosť postaviť si vlastného custom Scorpiona ponúka aj samotná zbrojovka v rámci svojho CZ Konfigurátora.
V USA dokonca existuje možnosť prestavby EVO 3 na prevedenie bullpup. Ak neviete, o čo ide a aké sú jeho výhody, pozorne nás sledujte – aj na túto tému sa tu určite objaví článok.
Od pôvodnej „šesťdesiatjednotky“ cez komunistami trochu upozadený vz. 68 až po moderné EVO 3 spája všetky generácie Škorpiónov dôraz na funkčnosť, jednoduchú konštrukciu a praktickosť. Či už išlo o kompaktnú zbraň pre príslušníkov bezpečnostných zložiek v 60. rokoch alebo dnešné moderné PCC, československí a českí konštruktéri dokázali vytvoriť zbrane, ktoré si získali rešpekt doma aj vo svete.
A práve preto zostáva meno Škorpion dodnes jedným z najvýraznejších symbolov českej zbrojárskej školy.

