Ako sa pripraviť na krízové situácie, ktoré môžu prerušiť dodávky elektriny, vody alebo prístup k potravinám? Krízová pripravenosť dnes nie je extrém – je to praktická zručnosť. V úvodnej časti našej série vám vysvetlíme, čo znamená sebestačnosť na 72 hodín, prečo by sa tým mal zaoberať každý a ako sa pripraviť nielen technicky, ale aj psychicky.
Predstavte si bežný večer. Varíte si čaj, vonku prší, z mobilu hrá hudba. A potom tma. Výpadok prúdu. Žiadne svetlo, žiadny signál, žiadne kúrenie. V obchode nefungujú pokladne, doma prestáva byť teplo. Po dvoch dňoch už možno ani netečie voda. Nejde o vedecko-fantastický scenár. Nejde však ani o dôvod na paniku. Ide o to, byť pripravený zvládnuť prvých 72 hodín bez pomoci.
Základná výbava pripravená v batohu. Pár starostlivo vybraných položiek vám môže zabezpečiť sebestačnosť aj v náročnejších podmienkach.
Záchranný systém, štát, hasiči – všetci fungujú. Ale počas prvých troch dní po krízovej udalosti (napr. blackout, povodeň, kyberútok) nemusí byť k dispozícii žiadna priama pomoc.
Vaša domácnosť by mala zvládnuť 72 hodín bez:
Nejde o to byť samostatný navždy. Ide o to zvládnuť kritické prvé dni, kedy systém nemusí stíhať.
Je dobré vedieť:
Sebestačnosť znamená byť pripravený aj mimo domova. Krízová situácia nemusí znamenať paniku, ak viete, čo robiť.
Pripraviť sa na krízovú situáciu neznamená čakať koniec sveta. Znamená to mať istotu, že keď niečo vybočí z bežného režimu, zvládnete to s rozvahou. Nezávislosť na systéme vám dáva priestor konať, namiesto aby ste len čakali. Príprava navyše znižuje stres – a keď viete, čo robiť, šetríte energiu aj čas. Rovnako ako si do auta pribalíte rezervu, je rozumné mať jednu aj doma. Nie preto, že očakávate problém – ale pretože viete, že je lepšie byť pripravený, než prekvapený.
Počas krízovej situácie nejde len o to, či máte doma zásoby. Rovnako dôležité je, ako zvládate tlak, neistotu a zmenu rutiny. Keď vypadne elektrina, prestane fungovať signál a informácie prichádzajú pomaly alebo vôbec, nie je to len o vybavení. Je to o hlave.
Psychická odolnosť nie je tajomná superschopnosť. Je to schopnosť zachovať pokoj, aj keď okolnosti nie sú ideálne. A dobrá správa je, že sa dá trénovať – pokojne ešte dnes, doma, v pokoji.
Majte plán.
Vedieť, čo robiť, znižuje stres. Robiť niečo „len tak“ stres naopak zvyšuje.
Prijmite, že to nebude dokonalé.
Nečakajte komfort. Čakajte situáciu, ktorú zvládnete improvizáciou.
Robte malé kroky.
Uvarte čaj, zapíšte poznámky, preberte plán s rodinou. Malé kroky = veľký pokoj.
Komunikujte.
Aj rýchle „si v pohode?“ pomáha. Samota zvyšuje stres, kontakt ho tlmí.
Držte rytmus.
Jedlo, pitie, káva, pauza – rutina aj v núdzi pomáha udržať rovnováhu.
Núdzová zásoba jedla, vody a variča v teréne. Aj jednoduché vybavenie stačí, ak viete, čo naozaj potrebujete.
V kríze má zmysel byť aktívny. Pripraviť jedlo pre ostatných, vysvetliť situáciu deťom, zavolať susedom – to všetko posilňuje aj vašu vlastnú psychickú stabilitu. Dáva to zmysel, pocit role a zakotvenia v realite. Nejde o hrdinstvo. Ide o to zostať prepojený, aj keď okolnosti chcú opak.
Psychická odolnosť rastie aj vďaka tomu, že viete, čo robiť. A práve preto dáva zmysel nepripravovať sa len materiálne. Napríklad si raz za čas zopakovať kurz prvej pomoci. Naučiť sa pracovať s varičom alebo filtrom na vodu. Vyskúšať, ako dlho vydrží baterka.
TIP: Ak hľadáte niečo, čo posunie vašu prípravu o úroveň vyššie, odporúčame kurz Home Defense od SEALTAC. Nejde o vojenský zážitok, ale o praktický prístup k obranyschopnosti domácnosti, plánovaniu aj krízovej komunikácii. Viac o prístupe SEALTAC si môžete prečítať v našom rozhovore s inštruktorom Michalom Ščepkom.
V ďalších dieloch tejto série sa pozrieme na to, ako sa konkrétne pripraviť: