Operácia výsadkárov pri vylodení v Normandii

Udalosti Dňa D sú jedným z najčastejších námetov filmov (Zachráňte vojaka Ryana), seriálov (Bratstvo neohrozených) či počítačových hier (Brothers in Arms) s vojnovou tematikou. Poďte sa spoločne s nami pozrieť na udalosť, ktorá zmenila vojenskú prevahu v druhej svetovej vojne. Dnes sa menej tradične zameriame na klamlivú operáciu, ktorou sa Spojencom darilo viazať časť nemeckých jednotiek, a na úlohu výsadkárov, ktorí v tejto operácii zohrali zásadnú úlohu.

Deň D si každoročne pripomíname ako jednu z najväčších operácií druhej svetovej vojny. Takto rozsiahlej invázii samozrejme musela predchádzať mimoriadne starostlivá príprava, ktorá mala za cieľ zvýšenie šance na úspešné vylodenie. Spojenci totiž veľmi dobre vedeli, že aj napriek obrovskému množstvu techniky a vojakov, ktoré do boja vrhnú, pre nich môže operácia skončiť neúspechom. Museli preto vymyslieť spôsob, ako odviesť pozornosť nepriateľa na iné úseky frontu a znížiť tak počty vojakov brániacich pláže Normandie.

Operácia Bodyguard

Spojenci tušili, že prípravu takej veľkej invázie nemôžu skrývať večne. Rozhodli sa preto využiť pohyb svojich jednotiek k ľsti, vďaka ktorej by sa im podarilo dokonale zaskočiť nemecké velenie. Operácia dostala krycí názov Bodyguard a bola rozdelená na 2 časti: Fortitude North a Fortitude South.

Hlavným cieľom operácie Fortitude North bolo vytvorenie šumu a falošných informácií o tom, že sa 4. britská armáda pripravuje na masívnu inváziu do Nórska. O šírenie informácií sa starali dvojití agenti, ktorí Nemcom zámerne podsúvali nepravdivé či neúplné informácie. Využitie dvojitých agentov by nemecké velenie pravdepodobne nepresvedčilo, a preto sa Spojenci rozhodli pridať týmto tvrdeniam na dôveryhodnosti. Do Nórska sa tak presunuli príslušníci elitných zložiek Commandos s úlohou napádať priemyselné ciele a železnice. Pomyselnou čerešničkou na torte bol nevšedný ťah spojeneckých spojárov, ktorí predstierali komunikáciu medzi fiktívnymi jednotkami v Nórsku a spojeneckým velením. Nemci príbeh o invázii nemohli vylúčiť a Spojencom sa tak podarilo odstaviť veľkú časť nemeckých jednotiek na severe.

Bunkre a opevnenie, tzv. Atlantický val, nájdete na plážach Normandie dodnes.

Druhá časť operácie, Fortitude South, mala Nemcov presvedčiť o tom, že vylodenie v Normandii je len klamná akcia a že sa Spojenci v skutočnosti vylodia v Calaiskej úžine. Na dosiahnutie tohto cieľa došlo k zriadeniu fiktívnej armádnej skupiny FUSAG, ktorej mal veliť generálplukovník George Patton. Spojenecké velenie opäť nenechalo nič na náhodu a v oblasti základne Dover rozostavalo atrapy vozidiel, falošné tábory aj celé jednotky zložené z figurín. Nemeckí prieskumníci tak ďalej potvrdzovali predpoklad, že Spojenci zaútočia z juhu bez toho, aby tušili, že môže ísť o pascu.

Veľkou zaujímavosťou je, že druhá časť operácie Bodyguard neskončila ani vo chvíli, keď sa začali spojenecké jednotky húfne vyloďovať na plážach Normandie. Klamanie nepriateľa prebiehalo úspešne ďalej, čo nemeckým veliteľom znemožňovalo efektívne vydávanie rozkazov. Spojencom sa tak podarilo nemecké velenie dokonale zaskočiť a otvoriť si cestu pre postup do vnútra Francúzska.

Deň D

Vylodenie bolo pôvodne naplánované na 5. júna, ale kvôli nepriazni počasia došlo k posunu dátumu na 6. jún. Známe sú predovšetkým pláže Omaha a Utah, kde sa jednotky stretli s tuhým odporom nepriateľa a kde spojenci prišli o najviac vojakov. Priebehu vylodenia na plážach sa venoval rad filmov a seriálov. Z tých najznámejších napríklad Zachráňte vojaka Ryana či Bratstvo neohrozených.

Pretože sú výsadky na plážach pomerne známe a zachytáva ich množstvo dokumentov, my sa tu nevšedne zameriame na výsadkárov, ktorí nebojovali na plážach, ale riskovali svoj život za nepriateľskými líniami.

Vzdušný výsadok

Pokyn na vzlet prišiel hodinu pred polnocou z 5. na 6. júna. Z letísk v strednom a južnom Anglicku sa do vzduchu vznieslo viac ako 1 200 lietadiel, v ktorých sa tiesnili 3 výsadkové divízie. Výsadku sa zúčastnila:

• americká 101. vzdušná výsadková divízia

• americká 82. vzdušná výsadková divízia

• britský výsadkový zbor

Výsadkári sa mali zmocniť predovšetkým takticky dôležitých mostov v okolí riek Orne a Douve. Hlavnými cieľmi 101. vzdušnej výsadkovej divízie bolo zabezpečenie únikových ciest z pláží v sektore Utah a zničenie významných železničných a cestných mostov cez rieku Douve. 82. vzdušná výsadková divízia sa mala zamerať predovšetkým na dobytie strategicky položeného mesta Sainte-Mère-Église.

Legendárna Douglas C-

Hlavnému výsadku predchádzal výsadok skúsených návodcov, ktorí mali za úlohu vyznačiť doskokové zóny a prípadne odstrániť nástražné pasce v podobe kolov, ktoré mohli výsadkárov nepríjemne potrápiť. Ani skúsení návodcovia však nedokázali úplne odvrátiť zmätok, ktorý sa mal rozpútať nedlho pred zoskokom.

Z dôvodu zlej viditeľnosti, nečitateľnej situácie a zúrivej paľby pozemných protilietadlových batérií, došlo k rozptýleniu výsadkových lietadiel ešte pred vykonaním samotného výsadku. V dôsledku toho dochádzalo k narušeniu zhodov, vojaci často končili v morských vlnách, rozbúrených riekach, bez výzbroje a opustení. Len straty 101. výsadkovej divízie sa vyšplhali k 1 200 mŕtvym či nezvestným. Napriek mimoriadne neprehľadnej situácii sa ale väčšine vojakov podarilo spojiť so svojimi jednotkami a zaistiť potrebné prechody, mosty a oporné body.

Výsadkári sa pri zoskoku museli vysporiadať s extrémnymi podmienkami.

Sainte-Mère-Église

Mestečko Sainte-Mère-Église bolo jedným z najdôležitejších cieľov, ktoré museli spojenecké jednotky získať a udržať. Nachádzalo sa južne od pláže Utah a ležalo na jednej z najdôležitejších nemeckých zásobovacích trás. Na jeho dobytí sa podieľali jednotky 82. výsadkovej divízie.

Zoskoku spojeneckých výsadkárov ale predchádzalo intenzívne bombardovanie, ktoré zanechalo mesto v jednom ohni. Nemci, ktorých bombardovanie vyburcovalo k aktivite, zbesilo pálili po bezbranných výsadkároch. Veľa vojakov v dôsledku toho skončilo v plameňoch alebo v korunách stromov, kde sa stali ľahkým cieľom nemeckých vojakov. Aj napriek veľkým stratám sa podarilo jednotkám 82. výsadkovej divízie preniknúť do mesta a postupne si ho podrobiť. Tým ale boje v oblasti rozhodne neskončili. 6. júna v dopoludňajších hodinách podnikli nemecké jednotky rozsiahly protiútok, ktorý sa obrancom darilo s vypätím všetkých síl odrážať až do príchodu posíl z pláže Utah.

Pri zoskoku parašutistov v meste Sainte-Mère-Église ale došlo aj k jednej pozoruhodnej udalosti, ktorá sa neskôr stala predlohou filmu Najdlhší deň. Hrdinom sa tu stal vojak John Steel. Ten sa pri zoskoku nešťastne zachytil padákom o kostolnú vežu a nemohol sa vlastnými silami zo zajatia vyslobodiť. Rozhodol sa preto, že bude hrať mŕtveho a táto taktika mu zachránila život. Ihneď po dobytí mesta a zaistení bezpečia ho potom kamaráti z veže zložili. Miestni na jeho počesť nechali na kostol umiestniť figurínu, ktorá pripomína jeho zoskok.

Figurína vojaka Johna Steela na kostolnej veži v Sainte-Mère-Église.

Carentan

Jedným zo známych príbehov je aj boj výsadkárov zo 101. výsadkovej divízie, ktorí mali za úlohu obsadiť dôležité mosty vo francúzskom meste Carentan a následne ho celé obsadiť. Hráči počítačových hier si príbeh môžu pamätať napríklad z legendárnej hry Brothers in Arms, ktorá bola venovaná práve americkým výsadkárom.

Rovnako ako mestečko Sainte-Mère-Église, bol aj Carentan dôležitým strategickým bodom, ktorý spojenci museli získať za každú cenu. Boje tu prebiehali od 6. júna až do 13. júna a udržanie mesta stálo spojencov mnoho síl.

Pešie jednotky mali spoločne s výsadkármi zaútočiť na mesto z dvoch smerov a vziať ho tak do klieští. Prieskumníci predpokladali, že mesto je iba slabo bránené a jeho dobytie nebude nijako náročná úloha. Ako sa ale vzápätí ukázalo, Nemci sa nechceli vzdať bez boja. Američania boli niekoľkokrát odrazení a utrpeli veľké straty.

Nakoniec sa ale výsadkárom predsa len podarilo postúpiť. Nepriaznivý vývoj prelomil podplukovník Cole, ktorý sa so svojimi mužmi vydal na útok za súčasného krytia dymovou clonou. Podplukovník nariadil útok pomocou bajonetov. Sám sa ujal vedenia a postupne sa k nemu za mohutného kriku pridávali ďalší a ďalší vojaci. Útok muža proti mužovi si vyžiadal veľké straty, ale priniesol výsledky. Američania vďaka tomu mohli postupovať ďalej do srdca mesta. Za tento čin dostal podplukovník Cole Medailu cti.

Keď už sa zdalo, že majú spojenecké jednotky vyhrané, objavila sa pri meste ďalšia hrozba. Na ceste k posilneniu mesta bola 17. divízia pancierových granátnikov, ktorí mali za úlohu mesto za pomoci nemeckých výsadkárov dobyť späť. Nemci prelomili spojeneckú obranu hneď na niekoľkých miestach, ale prielom nemal dlhé trvanie. Výsadkárom sa ponáhľali na pomoc posily z americkej 2. obrnenej divízie. Čerstvé posádky tankov sherman rozbili hlavné čelo nemeckého útoku a zahnali zvyšné jednotky na útek. Carentan tak už definitívne zostal v rukách Spojencov.