Známe aj neznáme mená histórie: Hal Moore

Celé meno tohto vojnového hrdiny znie Harold Gregory Moore, Jr. a tento muž bol veľmi významnou osobnosťou, čo sa amerických dejín týka. Hal Moore bol vojnovým hrdinom, ktorý dokázal povýšiť za svoj krásny dlhý život až na generálporučíka Armády Spojených štátov amerických. Neskôr sa z neho stal tiež spisovateľ.

Ranný život Hala Moora

Hal Moore bol narodený 13. februára v roku 1922 v malom americkom mestečku Bardstown v štáte Kentucky. Jeho matka Mary (Crum) Mooreová a otec Harold Moore boli írskymi katolíkmi a spoločne mali štyri deti. Hal bol tým najstarším zo všetkých súrodencov. Halov otec pracoval ako sprostredkovateľ poistenia a matka Mary sa pochopiteľne starala o ich domácnosť vzhľadom na to, že spoločne vychovávali štyri deti. Hal sníval už od ranného veku o činnosti v oblasti vojenstva a jeho prianím bolo študovať americkú vojenskú akadémiu vo West Pointe v New Yorku. A aby si mohol svoj sen splniť, musel urobiť rozhodnutie, ktorým bolo opustiť svoje rodisko už v jeho sedemnástich rokoch ešte pred tým, než dokončil strednú školu a odsťahovať sa do omnoho väčšieho ruchu veľkomesta, Washingtonu DC. Tam tiež našiel svoje prvé zamestnanie a pracoval v sklade kníh amerického senátu. Mimo svoju pracovnú dobu, takže takmer po nociach, sa venoval štúdiu, aby mohol dokončiť strednú školu, čo sa mu aj podarilo a absolvoval prípravnú školu sv. Jozefa v Bardstowne. Potom Hal Moore navštevoval dva roky univerzitu Georgea Washingtona, a to takmer výhradne v nočných hodinách, pretože cez deň sa venoval práci v sklade. Na univerzite George Washingtona sa vtedy Hal stal členom bratstva Kappa Sigma.

Po dvojročnom navštevovaní univerzity Georgea Washingtona bola urobená Halovi ponuka štúdia námornej akadémie Spojených štátov. Lenže námorníctvo nebolo to, o čom Hal Moore sníval a za čím tvrdo išiel a túto ponuku odmietol. Nakoniec bol menovaný na United States Military Academy a jeho vysnívaný West Point vyštudoval v roku 1945. Neskôr sa venoval opäť postgraduálnemu štúdiu na univerzite Georgea Washingtona a tiež štúdiu na Harvard University, kde získal magisterský titul v odbore medzinárodných vzťahov.

Hoci bol West Point jeho snom už od detstva, nakoniec sa ukázalo, že to pre Hala nebola až taká prechádzka ružovým sadom. Hal Moore sa počas výcviku klasifikoval ako najlepší strelec a bol odborníkom na pušku M-1 Garand, lenže čo sa týkalo štúdia odborných predmetov, tam sa prejavovali Halove nedostatky. Hal tak musel venovať veľa času štúdiu týchto predmetov aj na úkor mimoškolských aktivít, ktorých si užívali jeho kolegovia na West Pointe. Bežne bolo štúdium na West Point dlhé štyri roky, lenže v čase, keď študoval Hal Moore, bolo štúdium skrátené na iba tri roky, a to vzhľadom na prebiehajúcu vojnu. Aj cez ťažké chvíle sa Halovi štúdium na West Point podarilo dokončiť a v roku 1945 bol menovaný poručíkom pešej pechoty.

Život v armáde

Prvé skúsenosti v armáde získaval Hal ako poručík a slúžil u 187. výsadkového pešieho pluku v tábore Camp Crawford v Japonsku. Po niekoľkých mesiacoch jeho pôsobenia ako veliteľa roty získal Hal ďalšie poverenia a stal sa stavebným dôstojníkom celého tábora Camp Crawford. Mal tak na starosť všetky stavebné vylepšenia v tábore. V Camp Crawford pôsobil Hal od roku 1945 až do roku 1948.

V júni 1948 bol prevelený k 82. výsadkovej divízii vo Fort Bragg, kde sa tiež prihlásil ako dobrovoľník na testovanie vo vzduchu, ktorého úlohou bolo testovať s experimentálnymi padákmi u špeciálnej testovacej jednotky. Urobil tu približne 150 testovacích zoskokov. Počas svojej kariéry sa Hal stal majstrom parašutistov a absolvoval viac ako 300 zoskokov.

V rokoch 1950-1953, počas Kórejskej vojny, sa Moore stal kapitánom ťažkej mínometnej roty a bol pridelený k 17. pluku 7. pešej divízie. Tu bol Hal Moore tiež povýšený na hodnosť majora, hoci tomu najprv okolnosti úplne tak nepriali.

Návrat do USA

Roku 1954 sa teda Hal Moore vracal do Ameriky s hodnosťou majora. Na svojom milovanom West Pointe vtedy slúžil tri roky ako inštruktor v pechotnej taktike. Moore sa rozhodol venovať ďalšiemu štúdiu, a to vysokej škole štábu ozbrojených síl v Norfolku vo Virgínii. Nasledovalo trojročné turné v úlohe vedúceho výskumu a vývoja, v ktorých Moorovho postrehy boli kľúčom pre vývoj nového palubného vybavenia, a tiež k taktike vzdušného útoku. V roku 1960 absolvoval ďalšie trojročné turné s NATO v nórskom Osle.

V roku 1964 bol Moore opäť prevelený do Fort Benning, kde pôsobil ako veliteľ 11. leteckej útočnej divízie. Zároveň tu prešiel výcvikom leteckej mobility, čo malo trvanie až do júla 1965. Potom bola divízia prevedená na 1. jazdnú divíziu a poslaná do bojov Južného Vietnamu. Tu sa tiež odohrala slávna bitka o la Drang, v ktorej si Moore mohol pripísať obrovské úspechy. To predovšetkým preto, že aj s jeho jednotkou o 450 mužoch boli vysadení vrtuľníkom na čistine v údolí la Drang. Lenže nikto z nich neočakával, že toto územie bude obklopené viac ako štyrmi tisíckami severovietnamských vojakov, ktorí samozrejme jeho jednotku okamžite obkľúčili. Pod velením Moora sa celej jednotke podarilo vytrvať a vďaka jeho zásluhám v bitke o la Drang získal Hal Moore kríž za zásluhy. Treba podotknúť, že sesterský prápor, ktorý pôsobil len o pár míľ vzdáleněji než ten Moorov, bol kompletne vietnamskými vojakmi zmasakrovaný. Pôsobenie v bitke o la Drang skvele Hal Moore spísal v knihe We Were Soldiers Once... and Young. Po tejto náročnej bitke bol Moore povýšený na plukovníka a stal sa veliteľom 3. brigády Garry Owen. V tejto bitke si tiež získal Moore svoju novú prezývku a hovorilo sa mu "Plavovlasý Moore".

Pôsobenie v Pentagone

Po náročnej vojne vo Vietname získal Moore nové pôsobisko, ktorým bol samotný Pentagon. Tu Moore vykonával službu vojenského spojenca priamo v kancelárii ministra obrany. V roku 1968 tiež dokončil práve Harvardovú univerzitu v odbore medzinárodných vzťahov a potom pracoval s náčelníkom štábu pre operácie opäť v Pentagone. Toho istého roku bol tiež Hal povýšený do hodnosti brigádneho generála.

Pôsobenie v Južnej Kórei

V roku 1969 bol Moore pridelený ako náčelník štábu operácií a plánov ôsmej armády v Južnej Kórei, kde tiež mimo iného panovali nešváry ako rasizmus a užívanie drog medzi jednotkami. Zakrátko na to sa stal Hal veliacim generálom 7. pešej divízie a v roku 1970 sa stal generálmajorom. Aj so svojou rodinou sa vtedy Moore presťahoval do juhokórejského Camp Casey. Tu mal dohliadať na panujúce nepokoje v jednotkách.

Späť v rodisku

V rokoch 1971-1973 sa stal veliacim generálom armádneho výcvikového strediska v kalifornskom Fort Ord a dohliadal tu na experimenty s rozsiahlym prispôsobovaním základného a pokročilého individuálneho výcviku projektu Volare. A tiež sa podieľal na prípravách ukončenia brannej povinnosti a následného dobrovoľníctva v modernej armáde.

Moorov osobný život

Počas armádneho pôsobenia sa Hal spoznal s dcérou plukovníka Juliou B. Comptonovou, keď bola práve na návšteve u svojich rodičov vo Fort Bragg, kde Hal tiež pôsobil. S Juliou Comptonovou sa vzali v roku 1949 v hlavnej kaplnke vo Fort Bragg. Spoločne s Juliou vychovali päť detí, z čoho dva z ich synov tiež pôsobili v armáde. V roku 1977 Hal Moore ukončil službu v armáde a odišiel do dôchodku, v ktorom spoločne so svojím kamarátom a spoluautorom knihy začal prevádzkovať lyžiarske stredisko Crested Butte v Colorade. Manželia Moore sa dočkali od svojich detí krásnych dvanástich vnúčat.

Hal Moore zomrel v dôsledku cievnej mozgovej príhody, tri dni pred oslavou jeho 95. narodenín a v deň narodenín jeho už zosnulej manželky Julie. Dožil sa teda krásnych 94 rokov a bol pochovaný na cintoríne Fort Benning Post so všetkými vojenskými poctami, ktoré mu iste patria a vedľa svojej manželky Julie, ktorá zomrela vo veľmi nízkom veku, a to vo veku 55 rokov.

Hal Moore je teda pripomínaný predovšetkým ako plukovník vo vedení 1. práporu, 7. jazdného pluku v bitke o la Drang, ktorá sa uskutočnila v roku 1965 vo vojnovom Vietname. Tá bola aj sfilmovaná podľa Halovej knihy. Film, ktorá nesie názov We Were Soldiers, bol natočený v roku 2002 a hlavnú úlohu, teda osobnosť Hala Moora, stvárnil známy herec Mel Gibson. Hal Moore bol tiež okrem iných vyznamenaní vyznamenaný rádom svätého Maurice.

Keď sa povie Hal Moore, predstavme si teda uznávaného generálporučíka, ktorý toho za svoj dlhý život mnoho prežil a dokázal. Celkom iste patrí česť jeho pamiatke a možno naň iba v peknom spomínať!