Známe aj neznáme mená histórie: Kurt Knispel

Najúspešnejší nacistický tankový strelec 2. svetovej vojny pochádzal z Jesenicka. Zlikvidoval 168 nepriateľských tankov, z toho 42 ako veliteľ tanku a 126 ako tankový strelec. Ďalších uvádzaných 27 víťazstiev nebolo oficiálne potvrdených. Tank dokázal zničiť aj na dva kilometre.

Kurt Knispel sa narodil 20. septembra 1921 v Československu v Salisfelde (od roku 1924 Salisov) a v Československu nakoniec aj vo svojich 23 rokoch zomrel.

Najlepší tankista 2. svetovej vojny zomrel už vo svojich 23 rokoch. Alfred Rubbel - vlastné dielo. Fotografie zverejnená v Axis History fóre. Zdroj: Wikipedia Commons https://en.wikipedia.org/w/index.php?curid=14782181

V roku 1938 sa Sudety stali súčasťou Veľkonemeckej ríše a z československého občana nemeckej národnosti, Kurta Knispela, sa po kolektívnom udelení občianstva stal nemecký štátny príslušník.

Kurtova kariéra

Kurt sa vyučil automechanikom. Základný vojenský výcvik vykonával u 4. Kompanie, Panzer-Ersatz-Abteilung 15 v Sagan. Výcvik absolvoval v tankoch typu Pzkpfw (Panzerkampfwagen) I, II a IV a ukončil ho ako tankový nabíjač a strelec. Bol najlepším tankistom Wehrmachtu.

13.8.1941 bol prevelený k 3. Kompanii Panzer-Regiment 29 a po dvoch dňoch k 9. Kompanii Panzer-Regiment 29, ktorá patrila k 12. pancierovej divízii. Prvého boja sa Kurt zúčastnil v júli až auguste roku 1941 v oblasti Minska a Smolenska ako strelec Pzkpfw IV pod velením poručíka Hellmana. Prvýkrát zvíťazil na tanku Pzkpfw 25.8.1941. Na vzdialenosť 800 metrov zasiahol sovietsky tank T-34. 4.11.1941 mu za dosiahnuté úspechy bol udelený Železný kríž druhej triedy (Eisernes Kreuz II. Klassa). Od septembra 1941 do januára 1943 počas bojov pri Leningrade, Volchove a Ladoze zničil 12 nepriateľských tankov.

Kurt Knispel dokázal zasiahnuť pohybujúci sa tank na vzdialenosť až 2000 metrov. Foto Bundesarchiv, Bild 101I-554-0872-35 / Pirath, Helmuth / CC-BY-SA 3.0, CC BY-SA 3.0 de, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=5412588

Rubbelova posádka

Kurt Knispel bol 11. januára 1942 priradený k rote Obergefreitera Rubbela na nový tank Pzkpfw IV s priemerom dela 75 mm. V tejto dobe bol 29. obrnený tankový pluk rozdelený na dve bojové skupiny - pri Volchove a pri Pogoste. V Narve pod velením majora Kaufmanna boli tanky naložené na vlak a prepravené do Kingiseppu. Z Kingiseppu major Kaufmann viedol bojové zoskupenie cez Krasnogvardejsk do prednej línie. Tanky uskutočnili niekoľko menších akcií proti prieskumným ruským hliadkam.

Nové tanky Pzkpfw IV boli pridelené trom posádkam 3. roty:

• Prvý tank: veliteľ Fendesack, vodič Thaysen, strelec Giersdorf, nabíjač a radista nie sú známi.

• Druhý tank: veliteľ Rubbel, vodič Beloch, strelec Knispel, nabíjač Horstel a radista Brauner.

• Tretí tank: veliteľ Herder, vodič Opitz, radista Rausch, strelec a nabíjač nie sú známi.

• Tretí tank: veliteľ Herder, vodič Opitz, radista Rausch, strelec a nabíjač nie sú známi.

Prechod na tank Tiger

V meste Putlos, kde sa v tom čase nachádzal záložný útvar E 500, Kurt absolvoval preškolenie na tank Pzkpfw VI Tiger. 15.4.1943 bol prevelený k 1. Kompanii, schwere Panzer-Abteilung 503, s ktorou potom bojoval v Kurskom oblúku počas operácie Zitadelle (Citadella), kde jeho jednotka pôsobila ako súčasť 7. Panezer-Division.

Počas týchto bojov Kurt dokázal zasiahnuť pohybujúci sa tank na vzdialenosť viac ako 2000 metrov. Podľa tvrdenia členov jeho posádky vedel zasiahnuť statický tank aj na vzdialenosť 3 000 metrov. V tejto operácii zničil 27 tankov (samohybných diel).

Po Kurskom oblúku bojoval v Čerkasskom vrecku, Kamenci-Podolsku, Belgorode a Tarnopole. Po dosiahnutí päťdesiateho víťazstva mu 24.7.1943 bol udelený Železný kríž prvej triedy (Eisernes Kreuz I. Klassa).

Francúzsko

Po ťažkých bojoch a stratách bola v máji 1944 sPzAbt. 503 stiahnutá do Ohrdrufu v Durínsku na doplnenie vojenskou technikou. K 33 Tigerom pribudlo aj 12 Pzkfw VI Tiger II. Po vylodení spojencov v Normandii sa vkladá sPzAbt. 503 do bojov pri Caen a na ústupoch z Normandie.

Po dosiahnutí 126. víťazstva bolo 20.5.1944 Kurtovi Knispelovi udelené vyznamenanie Rádu nemeckého kríža v zlate (Krigesorden des Deutschen Kreuz in Gold). V tom čase mal Krut stále hodnosť Unteroffizier (rotný). Do pozície Feldwebel (šikovateľ) bol povýšený 1.1.1945, so spätnou účinnosťou od 1.11.1944. Súčasne sa stáva jediným poddôstojníkom, ktorý bol menovaný v správach brannej moci (Wehrmachtbericht) – v bulletine o vojenskej situácii, ktorý vydávalo OKW (vrchné veliteľstvo Wehrmachtu) každý deň od 1.9.1939 do 9.5.1945 poludňajších. Podľa správ z bulletinu, Kurt Knispel zničil od júla roku 1941 do marca 1944, 101 nepriateľských tankov.

Útok na Maďarsko

Na jeseň v roku 1944 bola opäť jednotka doplnená novou vojenskou technikou – o 45 nových tankov Tiger II. 12.10.1944 bola presunutá do Budapešti a 18.10.1944 do maďarského Szolnoku. Tu bol útvar sPzAbt. 503 premenovaný na schwere Panzer-Abteilung „Feldherrnhalle“ a zaradený pod Panter-Korps Feldhernhalle.

Tanky Tiger II boli použité aj v bojoch na jar roku 1945 v poslednej nemeckej ofenzíve (v operácii Jarné prebudenie), ktorej cieľom bolo znovudobytie Budapešti.

Smrť Kurta Knispela

Jednotka Kurta Knispela po bojoch v Maďarsku ustupovala cez Rakúsko do Československa (v tom čase Protektorát Čechy a Morava) a snažili sa dostať do zajatia Američanov. Vtedy, blízko Československých hraníc, bol Kurt zabitý. Smrteľne zranený bol v tanku, do ktorého si deň predtým presadol a velil mu Feldwebel Skoda a aj v ňom sám zahynul.

Kurt Knispel zomrel na následky zranenia oceľovou črepinou do hlavy a bol pochovaný za cintorínskym múrom v obci Vrbovec v spoločnom hrobe. 8 – 10. apríla 2013 bolo jeho telo exhumované za účasti pracovníkov historického oddelenia Moravského krajinského múzea v Brne.

Pri pravom zápästí mal polovicu nerezovej identifikačnej známky, na ktorej bolo vyrazené osobné číslo vojaka 812, krvná skupina A a skratka jednotky „4 Pz. Ers Abt 15“ (roty 4 záložného tankového oddielu 15., kde v roku 1940 Knispel absolvoval výcvik).

Ostatky Kurta Knispela boli následne uložené v časti nemeckého vojnového cintorína na Ústrednom cintoríne v Brne.