Za svetovým úspechom CZ 75 sa skrýva viac než vydarená konštrukcia: náročný rozbeh výroby, utajené patenty aj nezvyčajné odvodené verzie. Prečo sa jej rámy vyrábali aj v Španielsku, čo s päťasedemdesiatkou spájalo Jeffa Coopera a ako fungovala CZ 75 Automatic? Päť menej známych kapitol z histórie československej pištole.
CZ 75 je niečo ako naše rodinné striebro. Keď sa hovorí o československom zbrojnom inžinierstve, sedemdesiatpäťku pozná aj mnoho nestrieľajúcich. Natoľko sa táto pištoľ preslávila po celom svete.

Súčasná CZ 75 LEGEND pripomína podobu pôvodnej sedemdesiatpäťky. Článok sa venuje histórii konštrukcie, z ktorej vyrástla celá modelová rodina.
Pištoľ CZ 75 vznikla na základe požiadavky na novú zbraň vhodnú pre export predovšetkým do západných krajín. Mala nahradiť starnúcu CZ 70, ktorej konštrukcia siahala do konca 40. rokov. Pre Československo, ktoré patrilo do východného bloku, bol vývoz zbraní tiež zdrojom potrebných valút.
Vývoja sa ujal konštruktér František Koucký, toho času už na dôchodku. Spolu s bratom Jozefom mal na konte celý rad progresívnych konštrukcií aj populárnych zbraní, napríklad malokalibrovku ZKM 451 či guľovnicu ZKK 600.
Vývoj začal v roku 1969. Napriek tomu, že cieľ bol jasný, podoba novej pištole sa ešte len hľadala. Pôvodné úvahy o jednočinnosti zbrane ustúpili požiadavke na dvojčinný mechanizmus a veľkokapacitný zásobník.
Výsledná CZ 75 mala dvojradový zásobník na 15 rán a dvojčinný/jednočinný spúšťový mechanizmus (SA/DA). Práve spojenie týchto vlastností pomohlo pištoli presadiť sa medzi vtedajšími služobnými zbraňami.
Pištoľ bola predstavená v roku 1975, sériová výroba sa však rozbehla až v roku 1977. Jednou z prekážok pri zvyšovaní produkcie bol výrobne náročný oceľový rám. A tu začína prvá z menej známych kapitol jej histórie.
Rámy prvých CZ 75 vznikali náročným obrábaním. Cestou k zvýšeniu výrobnej kapacity sa stalo presné liatie do foriem vytvorených pomocou vytaviteľných modelov. Do príbehu vstúpila aj španielska firma Máquinas de Coser Alfa z Eibaru, ktorá pre Českú zbrojovku vyrábala odlievané rámy. Spolupráca so Španielskom mala pomôcť pokryť rastúci dopyt po pištoli.
Ak nemáte technické vzdelanie, princíp je pomerne jednoduchý: z voskového modelu rámu sa vytvorí jednorazová forma. Vosk sa z nej následne odstráni a do vzniknutej dutiny sa naleje roztavený kov. Odliatok sa potom ešte obrába a dokončuje. V porovnaní s obrábaním rámu z výkovku tak odpadá časť náročnej práce aj materiálového odpadu.
K pôvodnému vzhľadu raných CZ 75 sa dnes vracia model CZ 75 LEGEND, o ktorom bude reč v závere. Jeho podobu charakterizuje okrem iného kratšia predná časť rámu typická pre prvé sériové prevedenie.

Kohút a manuálna poistka patria k charakteristickým prvkom CZ 75. Na snímke je ich prevedenie u súčasného modelu LEGEND.
Možno ste počuli, že si CZ 75 mohol kdekto kopírovať, lebo nebola patentovo chránená. Skutočnosť je zaujímavejšia. Konštrukcia mala ochranu, tá sa však nedostala za hranice Československa. CZ 75 sa tak stala jednou z najkopírovanejších pištolí svojej doby; k výrobcom modelov odvodených od jej konštrukcie patrí napríklad talianske Tanfoglio.
František Koucký získal na konštrukčné riešenie pištole štyri autorské osvedčenia. Pretože sa vtedy uvažovalo aj o jej možnom vojenskom využití, bola utajená. Kaliber 9 mm Luger pritom v vtedajšom východnom bloku nepatril k štandardnej armádnej výzbroji. Utajené riešenia neboli zverejnené ani chránené patentovou ochranou v zahraničí, kam mala pištoľ mieriť predovšetkým.
V roku 1979 sa pripravovalo odtajnenie, proces sa však nepodarilo dokončiť. Zahraniční výrobcovia tak mohli konštrukciu CZ 75 využívať bez ochrany, ktorú by jej poskytli patenty platné na ich trhoch. Paradoxne práve táto okolnosť prispela k tomu, že sa jej koncepcia rozšírila po celom svete.
CZ 75 patrila k takzvaným „zázračným deviatkam“, v angličtine Wonder Nines: služobným pištoliam kalibru 9 mm Luger, ktoré kombinovali veľkú kapacitu zásobníka s dvojčinným/jednočinným spúšťovým mechanizmom. Jedným z jej najznámejších obdivovateľov bol americký priekopník modernej obrannej streľby Jeff Cooper.
Sedemdesiatpäťku považoval za jednu z najlepších vtedajších pištolí kalibru 9 mm. V roku 1979 jej venoval článok v časopise Guns s názvom The Ultimate Auto-Pistol. O tom, ako sa jeden kus dostal z Európy do Spojených štátov, sa traduje príbeh, že si ho Cooper „zabudol“ vo vrecku. Berme ho však ako príbeh, nie ako doložený popis cesty zbrane cez hranice.
Cooperov záujem o CZ 75 mal pokračovanie v projekte Bren Ten. Táto pištoľ vychádzala z niektorých princípov sedemdesiatpäťky, ale bola navrhnutá pre výkonnejší náboj 10 mm Auto. Vyvíjala ju spoločnosť Dornaus & Dixon, u ktorej Cooper pôsobil ako externý technický konzultant. Na trh sa Bren Ten dostal v 80. rokoch, projekt však skončil po výrobných a obchodných problémoch firmy.

Pôvodná CZ 75 zaujala okrem iného spúšťovým mechanizmom DA/SA. Fotografia zachytáva detail spúšte súčasnej CZ 75 LEGEND.
Na začiatku 90. rokov začala Česká zbrojovka pracovať na verzii CZ 75 schopnej okrem jednotlivých výstrelov aj streľby dávkou. Označenie Automatic môže miasť: staršie texty tak niekedy nazývali aj bežné samonabíjacie pištole, tu však ide o zbraň umožňujúcu plne automatickú streľbu. Podobnú koncepciu ponúkali tiež Beretta 93R a Glock 18.
U CZ 75 Automatic slúžila predĺžená hlaveň s otvormi v hornej časti na obmedzenie zdvihu pri streľbe dávkou. Kadencia sa udáva približne 1 000 rán za minútu, teda zhruba 17 rán za sekundu. Pre zbraň vznikol tiež špeciálny zásobník na 25 nábojov.
K lepšiemu ovládaniu prispievala možnosť uchytiť pred lúčik rezervný zásobník a využiť ho ako prednú rukoväť. K tomu slúžila upravená botka zásobníka a príslušné uchytenie na ráme. Nápadité riešenie ale samo osebe neodstránilo obtiažnu kontrolu pištole pri automatickej streľbe.
CZ 75 Automatic sa medzi ozbrojenými zložkami výraznejšie nepresadila. Pri skúškach u českej policajnej jednotky sa ako problém ukázal práve silný zdvih ústia pri streľbe dávkou. Napriek tomu zostáva jednou z najzaujímavejších verzií CZ 75.
Posledná zaujímavosť súvisí s nemeckým trhom. Jeff Cooper vo svojom článku z roku 1979 poznamenal, že sa tam CZ 75 nazývala „Brünner“, teda voľne preložené „brnianska“.
Označenie však môže zvádzať k mylnému záveru o pôvode zbrane. CZ 75 vznikla pre závod v Uherskom Brode a tam sa tiež vyrábala, nie v Brne. Presný pôvod nemeckej prezývky nie je jasný; svoju úlohu mohla zohrať známosť brnianskej zbrojárskej výroby. Jedno je však isté: označenie „Brünner“ nájdeme už v dobovom texte, ktorý pomohol CZ 75 zviditeľniť v zahraničí.

CZ Shadow 2 Carry predstavuje jednu zo súčasných vetiev širokej rodiny, ktorá vznikla okolo pôvodnej CZ 75. Na fotografii je osadená kolimátorom a svietidlom.
Sedemdesiatpäťka od svojho uvedenia prešla mnohými úpravami a dala vzniknúť radu ďalších modelov. Česká zbrojovka sa však vrátila aj k podobe, v ktorej jej príbeh začínal. CZ 75 LEGEND pripomína prvé sériové prevedenie charakteristickými tvarmi rámu a záveru, pritom ide o novovyrobenú pištoľ určenú aj na pravidelnú streľbu.
Kto chce spoznať pôvodnú koncepciu CZ 75 na strelnici, nemusí kvôli tomu opotrebovávať zberateľsky cenný historický kus. CZ 75 LEGEND nájdete tiež v ponuke Rigadu. A ak vás zaujíma samotný vývoj sedemdesiatpäťky, podrobne ho mapuje kniha Davida Pazdery CZ 75 – Príbeh českej legendy.
Pri faktickej úprave som rozlíšila predstavenie pištole a začiatok sériovej výroby, spresnila Cooperovu úlohu u Bren Ten a ponechala len doložiteľnú časť príbehu o patentoch. U modelu LEGEND som vypustila tvrdenie o presnom spôsobe výroby rámu, ktoré som z dostupných podkladov nemohla spoľahlivo potvrdiť.

