Ak ste turista a majiteľ psa k tomu, tak vy a váš chlpatý kolega ste zrejme určení osudom k tomu, aby ste sa stali dokonalí traťoví kamoši. Ale špeciálne prvýkrát to nie je vec, čo by ste mali podceniť. Bude to totiž kolega, čo bude vyžadovať mnohé špeciálne veci vo vašom batohu. Ak pre seba aj neho ale chcete urobiť čo najviac, určite si preštudujte tento postup a odporúčania, ako z neho urobiť perfektného putovného psa. Čo všetko teda urobiť v rámci pred-cestovnej prípravy so psom?
Ak ste turista a majiteľ psa k tomu, tak vy a váš chlpatý kolega ste zrejme určení osudom k tomu, aby ste sa stali dokonalí traťoví kamoši. Ale špeciálne prvýkrát to nie je vec, čo by ste mali podceniť. Bude to totiž kolega, čo bude vyžadovať mnohé špeciálne veci vo vašom batohu. Ak pre seba aj neho chcete urobiť čo najviac, určite si preštudujte tento postup a odporúčania, ako z neho urobiť perfektného psa.
Vy ste síce z dvojice pes-človek ten inteligentnejší, takže podľa toho by ste sa mali zariadiť. Špeciálne u šteniat, čo ešte stále majú tak trochu svoju hlavu. Vytvoriť puto s podobným tvorom vám ale raz skutočne a doslova môže zachrániť krk v lese (zahnanie medveďa, nájdenie cesty, privolanie ľudí, keď sa niekde vyvrátite, ...), takže určite je nepodceňujte...
V kocke je potrebné vyriešiť toto:
Pre začiatok, šteňatá nie sú pripravené na nesenie záťaže a ani ich imunitný systém nie je ešte dokonalý a pripravený vyraziť do prírody, takže si musíte sami dobre spočítať a uvedomiť, kedy práve váš pes bude pripravený.
Navštívte svojho veterinára a položte mu preto niekoľko kľúčových otázok ešte pred tým, než vyrazíte do prírody alebo na podobnú dlhšiu trasu:
Poznajte traťové regulácie - vždy si overujte regulácie tratí a miest, kam sa so svojim psom vydávate s batohmi. Sú isté národné parky ("U.S. National Parks"), v cudzine špeciálne, kam vás s ním nepustí ani na vodítku. V USA napríklad môžete teoreticky do oblastí typu Národné lesy ("National forest") a Bežné parky ("Park"). Sem síce môžete, ale pravidlá sa silne líši miesto od miesta. Vodítka sú ale potrebné vždy a všade.
Vytrénujte poslušnosť a traťovú etiketu - musíte udržať kontrolu nad svojím psom po celú dobu cesty. Pokiaľ to bude potrebné pre kone, bicykle a iných turistov, ustúpte im z cesty. Ale mať ho na vodítku, to nestačí, musíte ho udržať v pokoji aj vtedy, keď sa ďalší ľudia / zvieratá / psy blížia, prechádzajú aj sa vzďaľujú.
Nenechajte žiadnu stopu - na denných cestách a všeobecne všade, kde je to možné, zoberte ich trus do príslušných vreciek. Určite tiež je zlá forma je tam nechávať s tým, že je pozbierate po ceste nazpátky. Ak sa bojíte o to, že sa pretrhne, vezmite pytlíků viac a všetko potom doma recyklujte štýlom, aký už pre psie výkaly používate.
Na vašich psích výletoch s batohmi majú ľudia aj psi rovnaké pravidlo: "Žiadne stopy na trati!" - dajte / pochovajte trus do 15-20 cm hlbokej diery pod lístie a hlinu, a to aspoň 60-70 metrov od vlastnej trati, kempu, zdrojov vody, ... Nútiť aj psovi pravidlo 60-70 metrov nie je praktické, ale buďte pripravení, že keď začne močiť do alebo vedľa vodného zdroja, budete musieť všetko prerušiť a pokračovať ešte kus.
Začnite traťový tréningový režim - pomaly sa so psom začnite ponárať do rutiny túr a ciest po lese. Začnite s jednou, čo potrvá len hodinku, potom sledujte, ako je na tom psia energia. Keď je váš pes stále super-aktívny, zvýšte nabudúce čas na trase o ďalšiu hodinu. Váš cieľ je u vášho psa vytrénovať ho na taký čas, aby zvládol to, čo plánujete aj vy raz na svojich budúcich túrach a výletoch s batohmi. Tento pomalý postup tiež pomáha zatvrdit mestom zmäknuté packy.
Mať svoje vlastné psie záprahy je bezpochyby asi tiež sen mnohých lokálnych turistov, ale nie je to nič lacného. A tým viac je všetko náročné na čas, pretože si svorku musíte ideálne pestovať a vychovávať sami celé generácie dopredu. Keď ste ale v ľadovej pustatine len vy a psy, asi nie je krajšieho pocitu na svete...
Ako sa čoskoro presvedčíte, nie je to jediná vec, akú váš cestovný štvornohý priateľ potrebuje, ale to oddeľujte bežné prechádzky od poriadnych túr. Aj keď váš vnútorný survivalista a turista zrejme bude premietať o konštrukcii, materiáloch a tvaru, oveľa dôležitejšie je batoh pre psa správne upevniť a nechať ho, nech má dosť času si naň zvyknúť. To sú vaše kľúčové kroky. Je tu ale jedna funkcia, nad ktorou určite stojí za to trochu slintať - držadlo zhora, ktoré vám umožní držať psa v blízkosti pri nebezpečných prechodoch príliš vysokej vody alebo keď sa stretnete s niečím, čo ho irituje, prípadne nemôže odolať lovu či oňuchaní turistov atď. atď.
Zmerajte obvod hrudníka vášho psa v najširšom mieste hrudníka. Väčšina batohov sa predáva v rade veľkostí, ktoré musí zodpovedať meranému. Upravte popruhy prípadne tak, aby všetko pekne pevne sedelo, zase ale neuťahujte moc. Aj váš pes musí dýchať. Určite ale upevnite dosť na to, aby mu batoh stále nešmýkal.
V rámci vášho tréningu do hôr môžete začať tým, že si ho váš pes zvykne nosiť najprv len tak prázdny a okolo domu. Keď sa to pre neho už stane rutina, pridajte sem pár kg (rovnomerne rozložených po stranách). Pomaly zvyšujte záťaž zakaždým, keď dosiahnete žiadaného medzi-ciela. Zhruba by pre vás aj psa malo maximom niesť cca 25% telesnej váhy. To však ovplyvní faktory ako sú vek, váha, veľkosť, ... Opäť sa v tejto veci opýtajte veterinára.
Váš veterinár nebude po ruke vtedy, kedy budete na trati, tým pádom je pre vás nevyhnutná ako sada prvej psej pomoci, tak aj znalosti, ako ju použiť. Aj organizácie typu Červený kríž sú dobrým zdrojom dát pre majiteľov psov: ponúkajú pre nich zoznamy, predávajú lekárničky, tréningové brožúrky, ...
Nezabudnite ani na ďalšie prípadné špeciálne lieky, aké vám váš veterinár predpísal. Ďalší dobrý dodatok sem je stará čistá biela ponožka, ktorá sa dá použiť ako obväz.
Niektorí z majiteľov psov tiež pribaľujú lieky na hnačku, ktoré za podobných akcií hrozí dosť často. Urobte to ale opäť až vtedy, keď sa poradíte s veterinárom o správnom dávkovaní.
Toto začína s rozmerom vášho stanu - teraz to totiž bude "jedna osoba naviac", ako pomôcka na spanie postačí bohato podhlavník z penovitej hmoty (starý kus karimatky?) s rozmermi malej detskej postieľky.
Nezabudnite, že rovnako ako aj u iných vecí, aj tu bude potrebná štipka tréningu na vašej záhrade. Je dôležité, aby si na novú posteľ zvykol a spalo sa mu tam komfortne.
S prvými náznakmi tréningu na horského a turistického psa by ste mali začať čo najskôr, a to formou hry. Čím skôr začnete totiž, tým väčšia šanca, že vám už medzitým prirastie k srdcu (ono to ani inak nejde so psom na horách) a tým väčšie puto to aj bude. Musíte si obaja veriť občas, ale samozrejme u psa, čo sa ešte stále učí rôzne veci pre svoje dobro, trvajte na svojom u nevhodného správania (behanie do ciest, ...).
Mnohé z vašej výbavy pre psov môžete vziať so sebou. Predsa len budete mimo civilizáciu chvíľu, takže je potrebné pamätať ešte na ďalšie veci:
Byť na ceste po celý deň bude vyžadovať z vašej strany väčšie dávky jedla než aké váš pes typicky spotrebuje pri nečinnosti / pobehovaniu okolo domu.
Väčší psy vypijú až 30-60 ml vody denne na 1 kg váhy. Psy vážiaci okolo 10 kg a ľahší zase vypijú skôr 90 ml na 1 kg váhy. To sú ale len veľmi hrubé nárysy a odporúčania, takže musíte sledovať svojho kamoša a ponúknuť mu dostatok vody, tým skôr, keď je horúco až dusno.
Ak má váš pes suchý nos, tak ho málo hydratujete.
Všeobecné pravidlo ohľadom jedla zase hovorí, že je dobré začať na obvyklej dávke jedla a potom pridať jednu šálku za každých 10 kg váhy psa.
Tip: Ak máte smäd, hlad a ste unavení, váš pes zrejme tiež. Dajte si preto pauzu, niečo zjedzte, napite sa a chyťte dych zase pospolu.
Malý pes je ako malé dieťa - len čo mu nevenujete stopercentnú pozornosť, tak okamžite utečie, niekam spadne, preborí sa do ľadu, ... Ďalším koníčkom odvádzajúcim pozornosť sa teda s nimi venujte len v obmedzenej miere a obdarte ich o to väčšou pozornosťou a hrajte sa hlavne s nimi.
Ste rovnakého biologického pôvodu, podstaty a konštrukcie, takže je zrejmé, že na nich v tejto veci čakajú rovnaké nebezpečenstvá ako na vás. Väčší problém ale je, že váš pes mnohé z nich nespozná a nebude ani schopný vám porozprávať, čo si o nich myslí alebo čo mu robí problémy. Buďte preto extra pozorní k nasledujúcemu: