Dôležité dáta: 15.2.1942 - pád Singapuru

Singapur bol jednou z najväčších Britských základní v celej juhovýchodnej Ázii a umožňoval kontrolu dôležitých lodných liniek okolo južného pobrežia Malajzie. Lodné linky, vďaka ktorým bolo možné prevádzkovať čulý obchodný ruch a dovážať potrebné vybavenie a zbrane, boli tŕňom v oku Japoncov, ktorí si uvedomovali strategický význam Singapuru. Ak chceli oslabiť Britský vplyv v juhovýchodnej Ázii, potom Singapur bolo kľúčové miesto. Podrobenie Malajzie by pre Japoncov znamenal prístup k bohatým nerastným surovinám. Nezostávalo nič iné, než sa Malajzie, poťažmo Singapuru zmocniť silou.

Briti kapitulujú

Prvé útoky

Prvý útok sa odohral už 8. decembra 1941, kedy sa rozhodlo Japonské letectvo bombardovať Singapur. Bombardovanie ukončila až faktická kapitulácia, ktorá sa odohrala 15. februára 1942. Japonsko na operácie vo vzduchu mohlo vyčleniť 500 lietadiel, zatiaľ čo Briti disponovali iba 50 lietadlami, a to ešte zastaraných typov. Žiadosti o navýšenie počtu lietadiel neboli vypočuté, pretože prednosť dostala dodávka 600 lietadiel do Sovietskeho zväzu.

Okrem toho, že Japonci dokázali prevahu vo vzduchu skvele uplatniť a bombardovaním rozrušili obranné línie, malo bombardovanie predovšetkým vplyv na morálku obrancov, ktorá bola pomerne skoro podlomená.

Početne slabší Japonci

Japonské vojsko bolo vo veľkej početnej nevýhode. Pri bitke o Maljzii, ktorá začala medzi 8. decembrom 1941 - 31. januárom 1942, stálo na strane spojencov 140 000 mužov proti Japonským (iba) 70 000. Ako vidno, prevaha na strane obrancov bola teda dvojnásobná a napriek tomu spojené armády Británie, Britskej Indie a Britského Malajska nedokázali zabrániť rýchlemu postupu priamo na Singapur.

Dobytie Singapuru rozhodla lesť

Útok na Singapur začal 8. februára 1942. Je to až neuveriteľné, ale o dobytí samotného Singapuru rozhodla primitívna lesť, ktorú mal skúsený veliteľ obrany Arthur Percival prezrieť, avšak nestalo sa. Ešte pred samotným vylodením veliteľ Japoncov Tomojuki Jamašita nechal bombardovať východnú časť mesta, zatiaľ čo ostatné časti nechal nedotknuté. Percival usúdil, že útok príde z východnej strany, takže nechal výrazne posilniť onú východnú časť mesta. Svoj katastrofálny omyl si uvedomil až 8. februára, kedy sa po silnom bombardovaní vylodilo 16 japonských práporov na západnej strane, kde Percival zanechal iba 3 austrálske prápory.

Počas popoludnia sa v meste nachádzalo 30 000 Japoncov. Treba povedať, že útočiaci Japonci mali iba 36 000 mužov proti spojeným armádam, ich počet bol 85 000. Vďaka hrubej strategickej chybe Percivala mohli Japonci do Singapuru vtesnať takmer celú svoju armádu počas jediného dňa.

Boj dom od domu

Japonci využili svoje leteckej prevahy a zvyšné časti ostrova bombardovali takým spôsobom, až si privodili vážne straty. Stalo sa, že bomba zapálila veľkú nádrž s naftou, ktorá začala rýchlo stekať do mora. Cestou spálila všetko, čo jej stálo v ceste. Vrátane všetkých japonských vojakov.

Vo zvyšných častiach mesta dochádzalo k urputným bojom. Aj napriek rýchlemu postupu Japoncov, veliteľ obrany Percival stále predpokladal, že mesto sa mu podarí zachrániť. Dokonca predpokladal, že sa mu podarí vytlačiť Japoncov, ktorí prekročili úžinu. Je na mieste pripomenúť, že Percival kalkuloval iba s ohromnou početnou prevahou, ktorá stála na jeho strane. S tým, že bude mať čo dočinenie so skvele vycvičenými jednotkami, už toľko nepočítal...

Masaker v nemocnici

13. februára poslal generál Jamašita výzvu na kapituláciu adresovanú do rúk generála Percivala, ktorý kapituláciu striktne odmietol.

Historici sa nezhodujú, či masaker v Britskej vojenskej nemocnici bol dôsledok odmietnutej kapitulácie. Isté je, že Jamašita chcel od začiatku ukázať, ako bude zaobchádzané so zajatcami, pokiaľ Percival nevyhlási bezpodmienečnú kapituláciu. Pri masakre v nemocnici zomrelo 200 pacientov a členov personálu. Tento zločin nebol po vojne vyšetrovaný…

Dnes už nie je po významnej bitke v Singapure ani pamiatky

Kapitulácia

Singapur bol úplne v obkľúčení a Britom začala dochádzať voda a potraviny. Po masakre v Britskej vojenskej nemocnici a na základe tlaku naliehania ostatných veliteľov, ktorí tiež videli situáciu ako beznádejnú, rozhodol sa generál Percival po 7 dňoch obliehania, teda dňa 15. februára na úpätí výšiny Bukit Timah osobne vztýčiť bielu zástavu. Týmto bol Singapur porazený.

Záver

Pád Singapuru znamenal obrovský šok. Británia prišla o 134 500 zajatých alebo padlých vojakov proti 9 500 zraneným alebo padlým Japoncom. Porážka mala katastrofálne dôsledky v niekoľkých rovinách. Najprv podlomila morálku Veľkej Británie, a to ako v radoch vojska, tak aj v radoch civilného obyvateľstva, ale zničila dôležité obchodné trasy, prieplavy a prístup k nerastným surovinám. Prestíž Veľkej Británie na vojnovom poli utrpela ťažký šrám a historici prirovnávajú pád Singapuru k porážke Francúzska Adolfom Hitlerom.