Veľká časť českých (prípadne stredoeurópskych) milovníkov outdooru bola „odkojená“ na skautských alebo iných letných táboroch. Mnoho z nás s nostalgiou spomína na romantiku letných večerov, bojovky, zbieranie bobríkov, sedenia pri táboráku a prvej lásky. Väčšinu táborníkov pri tom celom sprevádzal jeden vynález, ktorého špecifickosť pre náš región sme si možno v tom čase ani neuvedomovali – podsadový stan.
Stan s podsadou už je na českých táboroch známy viac ako sto rokov. Pritom keď sa pozriete na staršie archívne snímky z USA, Veľkej Británie alebo napríklad Švédska, kde boli skautské aktivity v priebehu 20. storočia taktiež veľmi populárne, podsady tam neuvidíte. Z toho možno usudzovať, že do určitej doby skutočne išlo o stredoeurópske špecifikum. Aj keď práve Američania ho z československého priestoru časom čiastočne prevzali.
Podsadový stan má klasický vzhľad, ktorý si s ničím iným nepomýlite. Autor: Frettie – Vlastné dielo, CC BY 3.0.
Stan s podsadou sa skladá zo samotnej podsady, čo je drevený rám so vstupnými dvierkami a spravidla dvoma palandami a horného klasického stanu tvaru A, ktorý je oproti tradičnému „áčku“ posunutý „o poschodie vyššie“. Geniálnym riešením je podsadový stan najmä preto, že skauti v ňom nepotrebujú žiadnu izoláciu odspodu. Vzhľadom k tomu, že spia na poschodovej posteli, stačí im tak na drevený rám položiť napríklad karimatku, ale pokojne aj matrac. Môžu sa tak cítiť aj v tábore takmer ako doma.
Klasický skautský podsadový stan zaberá plochu 4 metre štvorcové. Každá zo strán stanu je teda dva metre dlhá. V roku 1913 nahradil tento typ stanu klasické riešenie spočívajúce v spojení dvoch celt do tvaru ihlana či práve áčka. To sa na začiatku 20. storočia bežne používalo. Lenže keď v onom roku českí táborníci prišli k Pelíškovmu mostu na Sázave, zistili, že na podmáčanom teréne sa príliš táboriť nedá. A tak vymysleli, že svoje slamníky, pôvodne umiestnené na celte, zdvihnú. Vďaka tomu mohli byť celú noc v suchu.
V priebehu 20. storočia sa podsadový stan stal štandardom - a dodnes, keď nejaké dieťa kreslí letný tábor, bývajú jeho neoddeliteľnou súčasťou práve podsadové stany. Pôvod podsadových stanov by však takmer upadol do zabudnutia, nebyť vedúceho Skautského archívu Romana Šantory, ktorý napísal knihu Skautského storočia. Ostatne vzhľadom na to, že bol skauting v priebehu 20. storočia totalitnými režimami niekoľkokrát postavený mimo zákon, bola prerušená kontinuita a tým aj kolektívna pamäť.
Tradičný vzhľad skautského tábora. Bez podsadového stanu by letná romantika nášho detstva a dospievania nikdy nemala takú atmosféru. Autor: Draceane – Vlastné dielo, CC BY-SA 4.0.
O konkrétnom autorovi nápadu na stan s podsadou sa však iba špekuluje. Portál Ľudovky cituje Šantora, ktorý pravdepodobné autorstvo myšlienky prisudzuje Jánovi „Žánovi“ Pulkrábkovi, skautskému vedúcemu z tábora pri Pelíškovom moste. Ten možno ako inšpiráciu využil vtedajšiu koncepciu stanov rakúsko-uhorskej armády. Lenže je pravda, že vojaci sa vtedy izolovali od zeme len na výšku jednej dosky. Skauti ich nápad posunuli o úroveň vyššie, keď začali stavať meter vysoké podsady.
Mnohí rodičia dnes svojim deťom kupujú prefabrikované záhradné domčeky, ale pokojne sa inšpirujte táborníkmi a postavte si na záhrade domu alebo chalupy podsadový stan. Je to jednoduché a pomerne lacné riešenie (aj pri dnešných cenách dreva), ktoré deťom urobí minimálne rovnakú (alebo aj väčšiu) radosť ako luxusné domčeky z hobbymarketov.
Na obklad podsady môžete používať tzv. krajinky (tj. zrezanú guľatinu), ako to robili skauti viac ako sto rokov, prípadne si z píly doviezť osámované a ohobľované dosky a postaviť trochu modernejšie vyzerajúci variant. Obklad iba navŕtaný na rám z trámov, prípadne vytvoríte skladačku z dielov podobných podlahám na lešenie a spojíte ju L profilmi (a dvierka samozrejme pántmi). Pri druhej možnosti spočíva výhoda v tom, že mimo sezóny môžete stan jednoducho rozložiť a v kompaktnej podobe uskladniť napríklad na pôde.
Drevo pokojne použite aj na konštrukciu strechy. Cez túto konštrukciu potom prehoďte celtu a máte hotovo. A deti majú zábavu na celé leto. A dokonca v stane na záhrade môžu aj prenocovať, primerane veku buď sami alebo s rodičmi. Ostatne tí z rodičov, ktorí majú v obľube outdoorové aktivity, budú vďační za každú príležitosť, kedy ich budú môcť priblížiť svojim deťom.
Niektorí o podsadovom stane ako vynáleze českých skautov pochybujú. Majú k tomu napokon hodnoverné dôkazy – fotografie z druhej polovice 19. storočia, kedy podobný typ stanov využívali austrálski a americkí zlatokopi. Známa je napríklad fotografia podsadového stanu z austrálskeho mesta Ballaarat v blízkosti Melbourne v štáte Victoria z roku 1851, kde v onom roku začala zlatá horúčka.
Fotografia stanu vyšla ako pohľadnica roku 1910, a tak sa ňou Pulkrábek a ďalší skauti pokojne mohli inšpirovať. Rozdiel oproti skautskému stanu však v tomto prípade spočíval v tom, že stan, ktorý používali zlatokopi, bol evidentne určený pre štyri osoby.
Či sa však českí skauti svojimi austrálskymi predchodcami inšpirovali alebo nie, nevíme. Isté je, že podsadový stan poriadne spopularizovali a bez nich by vlastne naše letné tábory nikdy nemali takú atmosféru. Inšpirácia zo zahraničia mohla prísť, alebo išlo skutočne o náhodu – napokon sú známe prípady vynálezov, na ktorých začali pracovať napríklad dvaja, traja ľudia súčasne, bez toho, aby o sebe navzájom vedeli.