Vianočné prímerie v 1. svetovej vojne

Pri zmienke o prvej svetovej vojne sa asi mnohým z nás vybavia zablatené zákopy, boj na život a na smrť a neustále frontálne výpady na zákopy nepriateľa. Viete ale, že cez Vianoce roku 1914 sa na západnom fronte odohrala aj inšpiratívna ukážka ľudskosti, pri ktorej si vojaci znepriatelených strán vzájomne vymieňali čokoládu, cigarety, alkohol a dokonca si aj zahrali futbal alebo sa nechali ostrihať v improvizovanom holičstve?

Pápež vyzýva na oslavu Vianoc

Pápež Benedikt XV. sa snažil krviprelievanie na fronte zastaviť aspoň v období Vianoc. Vyzval preto znepriatelené strany na krátke zloženie zbraní v dňoch od 24. do 26. decembra, aby mohli vojaci osláviť Vianoce ako sviatok mieru, súcitu a dobrej vôle. Vrchné velenie síce jeho výzvu zmietlo zo stola, ale na fronte panovala úplne odlišná nálada. Vojaci boli vyčerpaní neustálym bojom a nikto z nich nemal na ďalšie výpady a protiútoky ani pomyslenie. Mnohí z nich boli tiež od začiatku presvedčení, že vojna do Vianoc skončí a všetci budú môcť prežiť sviatky so svojimi blízkymi. Keď potom začali k vojakom v zákopoch prúdiť listy a balíčky s dobrotami či teplým oblečením od rodiny, bolo úplne jasné, že si sviatočnú náladu nenechajú pokaziť.

Pamätný futbalový zápas skončil výsledkom 3:2 pre Nemcov.

Vianočná nálada v zákopoch

Vianočné stromčeky, svetielka a lucerny ožarovali zákopy. Linula sa nimi vôňa čokolády, cigariet a alkoholu, ktorá aspoň na chvíľu zatienila všadeprítomný zápach. Po dĺžke opevnenia vojaci odpočívali a spomínali na svojich blízkych. Mnohí z nich si ale ani vo sne nedokázali predstaviť, že onedlho budú oslavovať Vianoce s protivníkom.

Ako to celé začalo?

24. decembra vo večerných hodinách sa na mnohých miestach nekonečných zákopov začali objavovať tiché dohody medzi oboma stranami, ktoré sa týkali zastavenia paľby na Štedrý deň. V niektorých oblastiach ale vojaci nezostali iba pri zložení zbraní. Všetko začalo známou piesňou, ktorá sa linula z nemeckého opevnenia. Britskí vojaci v nej spoznali melódiu Tichej noci a s nadšením sa k spevu a pobrukovaniu pridali.

Približne okolo jedenástej hodiny večer sa Nemci odhodlali na ďalší krok. Na okraji zákopov rozmiestnili sviečky a lucerny, ktoré osvetľovali zákop po celej jeho dĺžke. Niekoľko odvážlivcov potom po rebríkoch stúpalo až k hrane zákopu a prevolávalo Veselé Vianoce smerom k britskému postaveniu. Niektorí tiež zhotovili improvizované cedule s výzvou na umlčanie streľby a potom sa to zrazu stalo. Niekoľko nemeckých vojakov vyšplhalo po rebríku a vydali sa v ústrety protivníkovi do krajiny nikoho.

Stretnutie v krajine nikoho

Briti spočiatku nemohli uveriť vlastným očiam. Krajinou nikoho sa zrazu prechádzalo niekoľko neozbrojených nemeckých vojakov, ktorí sa predierali ostnatým drôtom a vyhýbali sa kráterom bez akéhokoľvek náznaku skrývania a nepriateľských úmyslov. Prví odvážlivci potom opustili úkryt a ďalší ich čoskoro nasledovali.

V krátermi posiatej krajine, na zdanlivo neutrálnom území, pred sebou zrazu stáli desiatky vojakov, ktorí si možno prvýkrát mohli zblízka prezrieť svojho protivníka. Po piatich mesiacoch sa konečne obe strany stretli aj inak ako pri nekonečných výpadoch a stečách na zákopy nepriateľa. Vojaci si vzájomne popriali veselé Vianoce, podávali si ruky, objímali sa a vymieňali si dobroty od svojich blízkych. Na malý okamih odložili ťarchu bojov a mohli sa spoločne radovať a oslavovať.

Vojaci oboch znepriatelených strán sa zišli na území nikoho.

Britské holičstvo

Okrem výmeny jedla, oblečenia a spievania sa v ten večer zrodila aj myšlienka na nezvyčajnú službu. Jeden z britských vojakov si v krajine nikoho zriadil improvizované holičstvo a s radosťou obsluhoval všetkých vojakov, ktorí mali o úpravu vzhľadu záujem. Treba dodať, že zákazníkov z oboch táborov mal naozaj viac ako dosť.

3:2

Tak dopadol zápas medzi Nemcami a Britmi, ktorí sa rozhodli si v krajine nikoho zahrať futbal. Jeden z Angličanov dorazil na miesto s futbalovou loptou, potom už stačilo len vymedziť góly čiapkami a hra mohla začať. Na zablatenom, ostnatým drôtom pokrytom improvizovanom ihrisku sa premrznutí vojaci preháňali v priateľskom zápase s protivníkom. Zápas skončil 3:2 pre Nemcov. Na jeho pamiatku bol v Belgicku postavený pamätník, ktorý zachytáva vzájomný rešpekt oboch strán konfliktu.

Pamätník vianočného prímeria v belgickom Mesene.

Naspäť do zbrane!

Velenie pochopiteľne správy o bratčekování nepočulo rado. Bálo sa o ohrození budúcich operácií a prílišnom zblížení proti sebe stojacich vojakov. Hromadné udeľovanie trestov sa síce nekonalo, ale bolo jasné, že vzniknutú situáciu velitelia naozaj nenechajú len tak. Ďalšie roky preto vojaci v období Vianoc podstupovali množstvo frontálnych útokov proti nepriateľovi, pri ktorých delostrelectvo zasypalo zákopy nepriateľa poriadnou spŕškou granátov. Nádej na ďalšie podobné vianočné prímerie v ďalších rokoch sa tak navždy rozplynula. Prímerie roku 1914 tak bolo posledným prípadom vianočného prímeria v modernej histórii.

Šťastné a Veselé!

Ak by ste sa chceli pozrieť na to, ako celé vianočné stretnutie v krajine nikoho prebiehalo, môžete sa pozrieť na film Šťastné a Veselé z roku 2005, ktorý sa udalosťami z Vianoc v zákopoch z roku 1914 inšpiroval a zachytáva aj následky prímeria a následnú rotáciu jednotiek vo snahe zabrániť ďalšiemu bratčekovaniu.

Odporúčaný produkt

Energetická čokoláda Scho‑ka‑kola® 100g

€ 4,13Skladom

Zobraziť detail