Čo robiť, keď vás uštipne zmija?

Zmija obyčajná, po latinsky Vipera berus, je najrozšírenejší suchozemský had na svete. V Česku je jediný z hadov, ktorý vás môže uštipnutím ohroziť na živote.

Je však pravdou, že sa v našej voľnej prírode vyskytuje ešte jeden had, ktorý môže uhryznutím vstreknúť do krvného obehu jed. Ide o užovku podmlatú. Jej jed je veľmi mierny a zvyčajne nespôsobí žiadne vážne problémy. Hlavné nebezpečenstvo tkvie v tom, že necvičené oko by si v určitých situáciách mohlo zameniť užovku za zmiju, čo sa vo výsledku nemusí vyplatiť…

Poznávacie znamenie

Zmija je vzhľadovo pomerne výrazne sfarbená. Najobvyklejšie sfarbenie zmije je sivá a sivomodrá farba s veľmi výraznou kľukatou čiarou na chrbte.

Dospelé samice svojou priemernou dĺžkou dosahujú 30 – 75 cm. Samce sú výrazne kratšie a obvykle nepresahujú pol metrovú dĺžku. Rovnako ako pri sfarbení, tak aj pri veľkosti môžu byť určité odchýlky, avšak v našich podmienkach ide naozaj len o jednotlivé prípady.

Jed zmije obyčajnej

Rozhodne si ničím neprotirečíme, ak oznámime, že uštipnutie zmije vo všeobecnosti nebýva nebezpečné a zároveň v jednej vete dodáme, že jed zmije je veľmi účinný. Zloženie jedu je na báze peptidov, polypeptidov a proteínov. Sám o sebe je jed veľmi účinný, čo podčiarkuje skutočnosť, že na podobnej báze jedu funguje jed aj niektorých druhov kobier.

Smrteľná dávka

Našťastie smrteľná dávka pre človeka je 15 – 20 mg/kg, pričom zmija všeobecná aj podľa starších a menej presných dát nedisponuje väčším číslom než 5 mg. Na zabitie hlodavcov v našich podmienkach je aj tak malý obsah jedu viac než dostačujúci.

Pozitívne na celej veci je, že zmija spravidla nevstrekne plnú dávku jedu do krvného obehu človeka. V niektorých prípadoch nevypustí jed vôbec žiadny, čo vo výsledku znamená iba nepríjemný kúsanec. Avšak nie je potrebné pripomínať, že aj po takom uštipnutí treba bez zbytočných odkladov, vyhľadať odbornú lekársku starostlivosť.

Buďte obzvlášť opatrní v balkánskych oblastiach, kde sa vyskytuje zmija všeobecná bosnianska. Jej jed má atypické vlastnosti, čo môže znamenať oveľa väčšie komplikácie a samozrejme väčšiu pravdepodobnosť ohrozenia na zdraví, v krajnom prípade na živote.

Správanie a výskyt

Správanie zmije a jej výskyt je pomerne dobre predvídateľný. Cez zimu nie sú potrebné výrazné obavy, pretože zmija v zimných mesiacoch hibernuje bezpečne v podzemí, pričom prestáva byť aktívna koncom októbra, kedy sa pripravuje na „zimný spánok.“

V našich podmienkach vyliezajú zmije zo svojich zimovísk najskôr koncom marca a počas apríla. Všetko záleží na meteorologických podmienkach. V prípade veľmi teplej zimy je možné zmiju uvidieť aj skôr.

Zmija obyčajná sa po opustení svojho úkrytu zdržuje blízko a nahrieva sa jarným slniečkom. Preto je zvýšená pravdepodobnosť, že zmiju stretneme na dobre preslnených miestach, vrátane skalných výbežkov, veľkých kameňov a podobne.

Ideálna teplota pre zmiju sa v našich podmienkach pohybuje medzi 19 -25 stupňami. Jej najväčšia aktivita je počas dňa až do súmraku. Zďaleka neplatí téza, že v popoludňajších hodinách sú zalezené v úkryte.

Ako spoznáte, že sa zmija chystá na útok?

Oproti iným hadom nedosahuje zmija prílišnej dĺžky, čo samo o sebe nevylučuje jej schopnosti účinného útoku, ale aj obrany. Práve naopak. Nižšia dĺžka je skôr výhoda, takže zmiju je možné s pokojným srdcom považovať za pomerne svižného hada.

Zmija je veľmi plaché zviera a kontakt s človekom sama od seba nikdy nevyhľadáva. K útoku na človeka dochádza zriedka. Je väčšia pravdepodobnosť, že vás uštipne užovka obyčajná ako jedovatá zmija. Problém môže nastať, ak zmiju prekvapíte, či už náhodným vyrušením pri slnení, alebo šliapnutím. Najmä v poslednom prípade dôjde k útoku ihneď, pretože nechcené šliapnutie vyhodnotí ako priame ohrozenie života.

V ostatných prípadoch možno vidieť tento vzorec správania:

• pred chystaným útokom sa zmija stočí do klbka
• je možné pozorovať hlasné syčanie
• veľmi časté sú výpady hlavou voči domnelému útočníkovi. Avšak mnohokrát so zavretou čeľusťou

Ako už bolo povedané, uhryznutie plnou dávkou jedu je pomerne vzácne. Zmija nemá potrebu zbytočne plytvať jedom. K plnej dávke jedu, ktorú má zmija aktuálne vo svojich jedových zuboch, dochádza pri opakovanom uštipnutí, k čomu dochádza, ako už bolo povedané, v situáciách, keď sa zmija cíti bezprostredne ohrozená na živote.

Príznaky intoxikácie zmijím jedom

Teraz už vieme, že zmijí jed nepredstavuje v bežných situáciách vážne riziko, avšak je potrebné sa mať vždy na pozore. V našich aj okolitých štátoch je úmrtie na uštipnutie zmije skôr raritou. To môže byť spôsobené aj tým, že zmija je v Českej republike vedená ako kriticky ohrozený druh a nič nenasvedčuje tomu, že sa v nasledujúcich rokoch táto situácia zmení.

Medzi základné príznaky intoxikácie radíme:

• opuchy v mieste uštipnutia a zmena farby kože
• zdurenie lymfatických uzlín
• zrýchlený tep
• horúčka
• žalúdočná nevoľnosť, bolesť brucha, hnačka a vracanie

Veľmi vážne príznaky:

• sťažené dýchanie
• studený pot
• vysoká horúčka
• významný pokles tlaku
• bezvedomie
• šok

Príznaky intoxikácie jedom sú zvyčajne mierne a k vážnym príznakom dochádza skôr zriedka. Všetko záleží na veku jedinca a na jeho aktuálnemu zdravotnému stavu. Veľmi nebezpečná môže byť samotná alergická reakcia aj pri menšom množstve jedu.

Najohrozenejšie skupiny sú:

• osoby staršie
• deti
• alergici

Prvá pomoc pri uštipnutí

Základom je nepanikáriť. Váš stres a panika sa symptomaticky odrazia na stave pacienta. Posledné, čo potrebuje, je zbytočný stres. Snažme sa preto postihnutého upokojiť. Vzhľadom k tomu, že po uštipnutí dochádza k opuchu konkrétneho miesta, urobíte najlepšie, ak oblasť uvoľníte. V žiadnom prípade nezaškrcujte!

Pre prípad náhleho šoku pre istotu uvoľnite oblasť okolo dýchacích ciest. Tesný golier, bunda alebo nohavice nie sú v tej chvíli potrebné. Ak máte možnosť postihnuté miesto chladiť, potom to rozhodne využite.

Pokiaľ to nevyžaduje situácia, ponechajte postihnutého v pokoji a sledujte starostlivo jeho aktuálny zdravotný stav a vždy sa snažte zavolať, prípadne vyhľadať lekársku pomoc!

Najčastejšie miesto uhryznutia u dospelého človeka, ak dôjde k nechcenému šliapnutiu, je od členka až po oblasť kolien. U menších detí, vzhľadom na ich výšku, môže byť oblasť aj v oblasti hrudníka, prípadne krku. Občas dochádza k uštipnutiu pri zbere húb. V tom prípade je najčastejšie miesto zasiahnutia v oblasti rúk a paží. Ale aj tu môžu platiť výnimky.

Platí všeobecne známa zásada, že intoxikácia je nebezpečná, ak je zásah v miestach, kde sú životne dôležité orgány, prípadne miestá, ktoré sú silne prekrvené. Napríklad tepny, cievy a podobne…

Iné varianty sfarbenia zmije všeobecnej

Červená forma sfarbenia

Čierna forma sfarbenia

Záver

Ako vidno, v našich podmienkach je zmija skôr raritou a jej uštipnutie nepredstavuje v bežných prípadoch smrteľné nebezpečenstvo. Štatistiky z Česka a okolitých štátov za posledných 30 rokov hovoria jednoznačne v prospech zasiahnutých…