Stopovanie na snehu

Viete, čo je to v poľovníckej hantýrke obnova? Obnova je čerstvo napadaný sneh, ktorý zakryje všetky predchádzajúce stopy a vlastne tým obnoví ráz krajiny a všetko predošlé je zabudnuté. Väčšinou vieme, ako je to dlho, čo posledný sneh napadol. Preto môžeme odtušiť, aké staré sú stopy zveri, ktorá po obnove prišla. Poľovníci podľa obnovy môžu zistiť, ktoré zvieratá sa nachádzajú v danom revíre.

Škárkatá zver

Ale stopy v snehu nie sú len pre poľovníkov. Aj úplný laik sa môže naučiť podľa stôp na snehu (obnove) oboznávať divokú škáratú zver. Medzi škáratú zver v našich končinách radíme napríklad srnce, jeleňa a prasa divoké. A o škáratej zveri si teraz niečo povieme.

Jeleň európsky

Jeleň európsky sa radí k veľkým sudokopytníkom a je trvalo rozšírený po celej Európe, vrátane Malej Ázie a niekoľkých miest v severnej Afrike. Hmotnosť jeleňa sa pohybuje medzi 160 – 240 kilogramami. Hoci sú samice o dosť menšie, aj tak môžu mať úctyhodnú hmotnosť, ktorá sa pohybuje medzi 120 – 170 kg. Zviera o takej veľkej hmotnosti urobí samo sebou najväčšiu stopu. Aj stopa lane je oveľa väčšia než stopa srnca, pričom predná časť stopy je zaguľatená.

Srniec obyčajný

Srnec obyčajný je v našich končinách zďaleka najrozšírenejším druhom škárovanej zveri, a preto je vysoká pravdepodobnosť, že pri prechádzke lesom narazíte na srnčie stopy. Srnec nepatrí k veľkým obrom, na druhú stranu pri svojej hmotnosti, ktorá dosahuje 15-30 kg a výške 65 - 75 cm, ide o veľmi svižné divoké zviera. Stopy srncov sú najmenšie medzi stopami našich sudokopytníkov. Oproti jeleným stopám sú srnčie stopy značne menšie a štíhlejšie. Ide skutočne o malé kopýtka, ktoré na snehu veľmi ľahko spoznáte...

Prasa divoké

Prasa divoké, alebo v poľovníckej hantýrke čierna zver, je veľký sudokopytník z čeľade prasovití. V našich končinách je spolu so srncom najrozšírenejším divoko žijúcim sudokopytníkom. Hmotnosť diviakov je značne rôznorodá. Môžeme sa stretnúť s menšími kusmi do 50 kilogramov, avšak v našich podmienkach žijú diviaci, ktorí v priemere vážia viac ako jeden metrák. Väčšia hmotnosť divokého prasaťa sa podpíše na stope v snehu. Stopa divokého prasaťa je 4,5-8,5 cm dlhá a 4-6 cm široká a vnútro stopy nám vykresľuje písmeno V. Pri hlbšom došliapnutí sa obtlačia aj tzv. paspárky, čo je jasné poznávacie znamenie.

Líška obyčajná

Líška obyčajná je psovitá šelma a rozoznať stopy líšky od stôp menšieho psa si vyžaduje už trochu vycvičené oko. Hmotnosť líšky nepresahuje v našich podmienkach 10 kg. Vyššie hodnoty sú už brané ako vzácnosť. Relatívne nízka hmotnosť nekorešponduje so vzhľadom, ale robustný vzhľad líšky je skôr spôsobený jej huňatým kožuchom. Pri pohľade na stopu líšky si môžete všimnúť, že dva prostredné prsty sú posunuté dopredu a stopa má užší charakter. Takto celkom jednoducho odlíšite stopy líšky od menšieho psa.

Zajac poľný

So zajacom sa v našej prírode stretnete aj veľmi často. Zajac je pomerne malé divoké zviera a je veľmi zdatným bežcom. Zajac poľný dorastá do 50 - 70 cm výšky a hmotnosťou býva medzi 2,5 - 6,5 kg. Pri stopách zajaca nechýbajú ani pazúry. Zajac má dvakrát väčšie stopy zadných nôh než stopy nôh predných, ale stopy zadných nôh sú vzhľadom na charakteristický pohyb zajaca vždy vpredu. Ak uvidíte dve veľké stopy, ktoré sú horizontálne umiestnené a nasledujú za nimi menšie stopy umiestnené zvisle, potom sa s najväčšou pravdepodobnosťou pozeráte na zajačie stopy.

Záver

Berte stopovanie ako hru. Uvidíte, že sa časom budete rýchlo zlepšovať a tento základný zoznam stôp spomínaný v tomto článku vám čoskoro nebude stačiť. Od teraz už ale spoznáte stopu jeleňa, srnca, prasaťa, líšky a zajaca.