Vôbec nezáleží na tom, či sa chystáte na putovanie bushom alebo idete na návštevu ku kamarátom. Africké slnko bude páliť všade rovnako. Čo s tým? Držte sa v tieni, pokiaľ to ide, veľa pite, pokiaľ to ide a chráňte si hlavu, ak to ide. A to najdôležitejšie - nezabúdajte na to!
Keď je krajina tak otvorená ako v botswanskej Central Kalahari, nezostáva vám príliš miest, aby ste sa ukryli pred slnkom.
To je múdrosť stará ako ľudstvo. Každý si pamätá obrázky zo starých knižiek. Nech sa pozriete na Emila Holuba alebo Davida Livingstona, všetci majú na hlave tropickú prilbu. To nebol žiadny módny výstrelok, ale užitočná vec. A zatiaľ čo starí africkí harcovníci na svoju hlavu mysleli, my, ľudia ostrieľaní technológiami, ktoré nám vygoolia prvé posledné, na ňu často zabúdame. Dielom z presvedčenia, že sa nám predsa nemôže nič stať, dielom z nevedomosti. Pamätám si, že keď som bol na svojej prvej ceste, na hodinu som si zložil čiapku, aby som sa tak nepotil. A aj keď som si ju naozaj už za hodinu nasadil, večer som ju musel zo svojej plešiny odmáčať. Spálil som sa veľmi rýchlo a nenápadne. Avšak o to dôkladnejšie. A od tej doby nosím šatky, aj keď po návrate vyzerá moja hlava, ako by som si ju vymenil s legendárnym Kalimerom. Takže prvá rada - smekejte s rozmyslom. Keď idete napríklad v januári, februári, myslite na to, že sa vaša hlava (a nielen ona) musí najprv otužit a po mesiacoch nášho jesenného a zimného temna uvyknúť na silu afrického slnka.
Teplomer vystrčený na slniečko nameral 52 °C. Potom to zabalil. Aj jemu už asi bolo horúco.
Sme chlapci a dievčatá z mest. Veľa z nás vie chodiť divočinou, ale mnoho si vôbec neuvedomuje, ako je život v prírode odlišný od toho mestského. Keď idete pár dní trekom, prídete na to bez vysvetľovania. Vstávanie o piatej ráno je tak prirodzené ako zaspávanie po ôsmej večer. A od zvierat odkúkate jednu veľmi praktickú vec. Cez poludnie sa nič nerobí. Odpočíva sa. Inak sa totiž to teplo dá často prežiť len veľmi ťažko. V kempoch veľkých parkov tak prídu k slovu bazény a chladené pitia. Na treku si nájdete nejaký pekný háj, uložíte sa na oddych, uvaríte kávu alebo čaj, a keď máte šťastie, vychutnávate si pozorovanie zveri. Pred treťou hodinou sa rozhodne nezdvihnete. To by sa vážne museli diať veci. Najväčšia horúčava je skrátka čas pokoja. Vedia to aj zvieratá. Preto aj v parkoch nemá príliš cenu jazdiť na safari.
Keď tak držíte siestu na treku uprostred najväčšej horúčavy, málokedy sa vám pošťastí, že je blízko voda. Keď sa to ale stane, býva to paráda. Avšak aj v takejto chvíli mám na hlave šatku.
Znie to ako hádzanie hrachu, ale je to tá najprostejšia pravda. Keď je horúco, pite. A myslite na to, že budete piť. Majte dosť vody. Je to najlepšie pitie na svete. Jasné, že mám rád studené pivo, dobré víno alebo ostrú brandy, ale na ozajstné pitie nie je nič lepšie než voda. Čistá a bez bublín. Kto niekedy skúsil piť bublinkatú, ktorá má 42 stupňov, vie, o čom hovorím. Tak majte zásobu a nebojte sa ju použiť. Nemajte strach, že by ste museli často odbiehať. Jednak z vás horúco tú vodu vytiahne inak a za druhé - kde by to malo byť jednoduchšie ako v divočine? Keby vám došla, sú spôsoby, ako ju znovu získať, a to aj na treku divočinou. O tom ale iné rozprávanie.
Stromový háj je ideálnym miestom pre odpočinok uprostred treku. Na blízku nie je kúpacia voda, a tak pospávame. Za stromom vpravo nás okukuje slon.
Aj najlepšia rada je k ničomu, keď ju ignorujeme. A nemusí to byť ani schválne. Stokrát už som sedel večer pri ohni s kamarátom, ktorý si nariekal, že ho bolí hlava. "Asi som málo pil," hovoril každý bez rozdielu. A ja sedel a niekedy si držal aj tú svoju. Myslite na pitie. Je to ťažké, keď je okolo vás tak krásny kút sveta. Ale aby ste si ho dokázali nerušene užiť, pite, držte sa v tieni a noste klobúk, šatku alebo čokoľvek. Jasne, že sa väčšinou nestane nič vážne. Hlava prestane bolieť, keď sa večer dáte dokopy, spálená plešina sa skôr či neskôr zahojí. Ale všetko sú to maličkosti, ktoré vás zbytočne rozptyľujú a odvádzajú pozornosť od toho najdôležitejšieho - od radosti z bytia a divočiny.
A ešte jedna vec - možno tomu nebudete veriť, pretože to nie je tak časté, ale už sa mi stalo, že spoluharcovníci trpeli poruchou zraku. Niečím podobným, ako je snežná slepota. Africké slnko je najmä v období jasnej oblohy vážne ostré ako britva. Takže moje odporúčanie - slnečné okuliare. Asi to znie ako objavovanie objaveného, ale ako som povedal - už som to zažil.
Horúčava poľaví až v noci. Ale aby sme neklamali, že v Afrike je stále horúco. Keď vyrazíte v júli či auguste, zažijete niekde aj peknú zimu. V už spomínanej Kalahari bolo ráno 5 °C nad nulou.